Dobrý deň, volám sa..

.. dovolím si oboznámiť vás s tým, že tento hovor (alebo radšej horor?) je nahrávaný...
...
..
.
Ale čo trepem? Však som už doma. Už nie som na tej prekliatej brigáde.. TEJ prekliatej brigáde, vďaka ktorej mi na účet nabehujú eurá. Ale zasa klamem. Keby ma tá práca nebavila, nerobila by som ju... a zasa trepem.

Je zvláštne pracovať v call centre. Človek sedí s headsetom pricapeným na uchu a dookola omieľa do mikrofónu naučenú formulku. Spočiatku sa aj hráte so slovami, obmieňate vetné konštrukcie, ale ak voláte v poradí asi sedemdesiatemudeviatemu človeku, stáva sa z vás nekontrolovateľný robot, ktorý ak sa pomýli v strede vety, na čele mu vybehne neviditeľné "ERROR" a začína od začiatku.
Zadáte číslo, vyzváňací tón vám prechádza celou hlavou až kým sa neozve "prosím?".
„Dobrý deň, volám sa........mohla by som hovoriť s .........?"

Ľudia na vás reagujú rôzne.

Jedna pani ma napríklad milo privítala ešte predtým, ako som stihla dokončiť môj epilóg. „No ahoj mojááá", vykĺzlo z nej. Keď som sa predstavila, zháčila sa, spomenula Pána Boha a svoj čin odvôdnila tým, že vraj mám hlas ako jej nevesta. Nuž, mať raz takú svokru..
Potom som ju požiadala, aby mi zavolala svojho manžela (niežeby som s ňou nechcela hovoriť, ale keď už môžem s chlapom..).
S úsmevom ma požiadala o chvíľku strpenia, položila slúchadlo ktoviekam a čo potom nasledovalo, ma dorazilo..
,,Peťkóóó, volá ti nejaká pekná blondýna.."
.....E? Fajn, pekná som. Ale blondýna?
...
Ešte predtým ma ale potešil jeden postarší pán. Počas vypĺňania zmluvy ma stopol.
„Slečna, musím Vám niečo povedať. Máte taký jemný hlások ako z tej rozprávky o vlkovi a kozliatkach. No, len to som chcel. Takže aký kód?"
..a potom sa sústreďte!

Je zvláštne pracovať v call centre. Za jeden deň obvoláte kvantum ľudí. Nevidíte ich tváre, neviete, čo sú zač. Vediete spolu ťažko seriózne veci. Častokrát hovorím s človekom starším o dve-tri generácie. Pomyslím si:,,Ach, ja decko, hrám sa na dôležitú a tá osoba na druhej strane toho toľko prežila.."
..Nevidíte ich tváre. Keď potom odchádzam z brigády a prechádzam mestom, uvažujem nad tým, že čo ak je tá pani, čo kráča oproti mne, práve tá, s ktorou som pred troma hodinami telefonovala? Je to zaujímavý pocit.

Tak teda, ďakujem pekne za Váš čas, dopočutia!

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu