chcela by som, aby to bol sen.
Túžim radšej nikdy nežiť,
ako to všetko s tebou opäť prežiť.
Tie miesta, spomienky navždy,
všetky tie veci sú môjho srdca vraždy.
Nikdy som ťa nemala stretnúť,
nikdy sa ťa nemala dotknúť.
Nikdy som nemala cítiť tvoj dych,
niekdy z tvojich pier nepočuť vzdych.
Chcem, aby si už z môjho srdca odišiel,
zahodil kľúč a viac neprišiel.
Teraz pochopíš, čo si stratil,
koľko lásky si na zem hodil.
Rozbila sa ako sklo,
ktoré už viac neprišlo.
Teraz som šťastná, bez tvojich slov
už poznám iného, v srdci mám už pokoj.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár