"Ale dobre, len v škole ma trochu trápia veci. Vieš, teraz keď mám pokazený notebook tak ako informatik ďaleko nezájdem ale inak dobre a ty?" milo odpovedala.
"Že problémy v škole."
"Čo tým chceš povedať?" cítila sa urazene.
"To na čo chodíš, nie je ani škola." hovoril jej.
"Čo?! Choď si to tam skúsiť keď sa ti nepáči." odpovedala
"To by som musel byť iná troska, keby som si tam vôbec prihlášku poslal. Vieš, nie nadarmo sa hovorí, že lepšie je mať menej a v tomto prípade, radšej nič ako taká škola."
"Neznášam ťa."
"Prečo ma neznášaš? Ale moja." poznamenal ironicky. Mala chuť ho zabiť. Mala chuť napľuť mu do tváre. Túžila mu vyškriabať oči. Vždy ju len ponižoval, nikdy ju nepochválil a už mala toho dosť.
"Choď do piče." nevydržala. Bola slabá a s nervami už v koncoch. Nie pre to, že jej povedal dačo na školu. Skôr cítila, že jej stále len ubližuje a keď sa ho chce zbaviť tak to nejde. Bola príliš dobrá aby mu vedela povedať, že už s ním nechce byť, že už ho nechce počúvať, že už ho nechce nikdy vidieť.
"Čo si mi povedala? Ale zlato, tak toto hádam nie." usmieval sa ironicky. Nenávidela ho, chcela plakať no nechcela mu ukázať, že je slabá. Stále rovno a pevne zapretá nohami na zem. Nevedela však už zo seba dostať ani slovo.
On sa len usmial, dal jej pusu na čelo a víťazne odišiel. Chcel ju zničiť a teraz to už vedela.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
montanalegal
28. 3.marca 2014 21:33
ani ma nehne!
Napíš svoj komentár