Deň za dňom je to horšie. Cítim príliš veľkú bolesť aby som dokázala cvičiť. Napriek tomu, že som sa dnes postavila na pás, bola som na ňom asi len 12 minút. Potom som dostala kŕč a kosť ma bolela ešte viac ako cez deň. Ledva som sa odplazila do postele. 

   Mám pocit, že Nový život končí. Celý deň som premýšľala nad tým prečo? 

   Čo som spravila zlé? Prečo som ja zostala sama? Prečo pri mne nikto nedokázal byť ani jeden deň? Čo je na mne také zlé? Prečo ma prenasledujú tieto myšlienky? Trpím poruchami osobnosti? Mám OCD? Mám mániodepresiu alebo nebodaj GAD? 

   Keby som verila na minulé životy, verila by so v to, že som kedysi bola nejaký strašný terorista alebo masový vrah a preto som dopadla v tomto živote takto. 

   Je mi smutno, nemám chuť ani dýchať, ani ísť von. Nemám chuť ďalej pokračovať. Silne by som chcela veriť, že to bude dobré, že zajtra sa opäť budem cítiť šťastne. 

  Uvidíme. 

 Denník
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
sechs  7. 9. 2020 19:08
Nezúfaj. Nemôžeš čakať, že takáto zmena ťa bude napĺňať šťastím od prvých dní. Treba sa zaprieť a makať. Radosť sa dostaví, ale treba si ju odmakať. Zbavenie sa zlozvykov, či vypestovanie nových, voči sebe pozitívnych návykov nie je záležitosť pár dní a zároveň je v pohode, keď niekedy zaváhaš. Dni nikdy nebudú LEN dobré, alebo LEN zlé. A to ani keď už budeš plne stotožnená so svojou novou životosprávou.
Stále držím palce, keep it up!
2 
fotka
genenica  7. 9. 2020 20:53
@sechs dakujem , len nejako sa nemozem nakopnut spat .. zajtra to bude mozno lepsie .. ale vdaka
3 
fotka
james98  7. 9. 2020 23:19
Ja si vždy hovorím, že pokiaľ netrpím smrteľným ochorením, nie som v base a zrovna nikto blízky neumiera (čo sa deje celkom často) - tak je život vlastne aj fajn.
Napíš svoj komentár