Láska sa prejavuje v skutkoch... Súhlas?

@octa

nie.... láska JE cit tak o čo tu vlastne ide....mi to príde úplne nezmyselné ..... milovať je predsa skutok....

možno láska k bohu ak to berieme tak že myslí na to že pokial nejdeš na omšu dvakrát týždenne aspon, tak ti city voči bohu nepomôžu...ináč mi to nedáva zmysel

@strangelove
Pre mňa je Láska, spoločným pomenovaním, zhrnutím toho všetkého čo k nej patrí, teda aj toho čo si ty napísala, čiže s tebou súhlasím (pocit zamilovanosti, dobré skutky pre druhého, hľadanie šťastia toho druhého, priateľstvo, chodenie spolu, manželstvo, rodičovstvo, objatia, bozky...). Láska je teda niečo konkrétne od čoho sa viem odraziť v konaní, čo mi ukazuje či to čo robím je v láske alebo proti nej...
Čo tým myslím, dobre vystihujú tieto slová: » goo.gl/5EnWn3...

Ak by bola láska len cit, znamenalo by to, že ťa dnes mám rád, ale zajtra sa mi znechutíš (lebo som otvoril oči a zistil som, že máš aj svoje zlé stránky, podobne ako ja mám, a neviem sa s tým stotožniť). City, pocity, emócie... to sú veci pohybujúce sa v okolnostiach pod rôznymi faktormi.

Jej myšlienka vraví to, že ako si dom nepostavíš na nejakých labilných základoch, tak ani medziľudské vzťahy, teda aj partnerské, by nemali byť postavené na motýlikoch v brušku. Ale na priateľstve, dôvere, ktoré sa budujú celý život, pomocou konkrétnych skutkov pre šťastie druhej osoby.

A do kostola na sv. omšu stačí isť raz za týždeň - v nedeľu a potom vo sviatok.
Nechodím tam preto, lebo musím, musím len zomrieť. A predovšetkým sa vzťah s Bohom nebuduje nejak zázračne prostredníctvom kostola, ale v modlitbe, počúvaní, poslušnosti, pokore... lebo ak je to Boh, náš stvoriteľ, tak nám chce dobre.
A nie je to len nejaká slepá poslušnosť cirkevných zákonov. Sám Ježiš, už predtým ako založil cirkev, chodil do chrámu, teda svätil sviatočné dni i sobotu aj týmto spôsobom... robil to preto, a preto to robím i ja, že sa tam stretávam s druhými veriacimi ľuďmi kde vytvárame spoločenstvo s konkrétne prítomným Bohom, Ježišom v spôsobe chleba a vína. Spoločne sa i tam modlíme za dobré veci vo svete a jeden za druhého a za iných.
Tvorba spoločenstva a modlitba človeku pomáha prekonávať prekážky, pokušenia a zároveň otvára možnosti ako slúžiť druhým ľuďom (to je lepšie v malých spoločenstvách, ktoré potom sami veriaci vytvárajú; byť len sám pre seba, by životu nedávalo zmysel). Teda keď sa človek izoluje od druhých, či veriacich alebo neveriacich, a verí Bohu, tak niečo na tom nie je správne.

Chrám je priestor ticha, kde sa môžem zamyslieť nad svojím životom, vyznať svoju hriešnosť mimo ponáhľajúceho sa sveta. Prichádzam stretnúť sa tam sám so sebou, vo svojom chráme - teda vo svojej duši a svojom tele.