Búrka

Sedíš na stoličke v tvojej izbe.
Celá rodina je zhromaždená dolu v obývačke pri slabej modrofialovej žiare televízora.
Pozeráš sa na vzorec starého koberca. Ako vždy, keď o niečom premýšľaš. Vonku fúka, dobre, že nevyvráti stromy. Ešte stále neprší.
Predstavuješ si, ako stojíš v tej víchrici uprostred nepokosenej lúky kúsok za domom. Vlasy ti vejú po lícach. Otočíš sa tvárou proti vetru, žmúriš oči. Cítiš vôňu hliny..... Ako otvára svoju pôdu pre dážď. Vôňu stromov..... Ako otvárajú každú jednu bunku na listoch zvlášť.
Silný vietor naráža ti do tela, prináša so sebou prvú vlhkosť.
Zatvoríš oči.
Počuješ, ako sa v blízkosti lámu steblá trávy pod mohutnými kvapkami dažďa.... obloha zaburáca a zrazu.... Blesk. Cez viečka ti prenikne záblesk svetla.
A potom dážď. Kvapky ťa po jednej bijú do tela. Rozbíjajú sa na husej koži, moknú ti stojace chĺpky na rukách.
Cítiš chlad. Cítiš, ako sa ti vlhká tráva omotáva v prudkom vetre okolo nôh. Cítiš, ako sa ti začína lepiť na telo mokré tričko. Aj to kvapky pomaly dostali... Už neveje vo vetre. Prilepilo sa ti na vlhké telo.
Otváraš ústa, zle sa ti dýcha. Nárazový vietor ti odháňa kyslík.
Cítiš, ako ti po čele stekajú drobné pramienky dažďovej vody.
Spomalia na mihalniciach a potom.... pomaličky padnú hlboko do trávy.
Ďalší hrom. Peklo. Priamo tu, na Zemi.
Lenže tvojim telom preteká neznámy pocit eufórie.
Dva krát sa zablýska.
Otvoríš oči.
Okolo teba je všetko zničené. Tráva pobitá dažďom. Blato, priamo pod tvojimi nohami.
Vôňa sa mieša so smradom. Voda obmyla veľa skrytého. Páchnuce telá mŕtvych chrobákov na lúke.

A ty sa usmievaš.

Sedíš na stoličke v tvojej izbe a premýšľaš, aké by to bolo, keby si sa odvážil teraz v noci vstať a ísť.....
.... pretože ja viem, po akých pocitoch tak túžiš....

 Skutočný príbeh

11 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu