Sedím na terase v kaviarni na rohu ulice. Tej ulice, po ktorej som zvykla blúdievať nocou v svojich myšlienkach pred zaspávaním a hľadala som jeho. Predstavovala som si, ako ho stretnem, bosá na chodníku v saténovom župane, ktorý by mi podvieval letný vánok. Zastal by predo mnou, so svojim malým bielym psom a cigaretou v ruke. Stopol by sa čas. Odznel by zvuk aút prichádzajúci z neďalekej štvorprúdovky. Iba cigaretový dym sa i naďalej vznáša do nebies. Nech si sídlisková lampa i naďalej bliká oranžovým svetlom. Pomaly kráčam bližšie, čo myslíte, čo urobím ? Už nie som viac zamilovaná. Zastavila som čas, pretože neviem, čo mu povedať. Musím vyzerať ako zmyslov zbavená, že sa potulujem po ulici na sídlisku iba v tenkom župane. Tak veľmi som ho chcela vidieť, že som zaspávala pri otvorenom balkóne. Aby som počula každé kroky po ulici a vedela, kedy presne pôjde on. Chodieval nezvyčajne pomaly. Kroky ostatných sa vždy niekam náhlili, len on akoby čakal na mňa. Viem. Dnes je už neskoro to všetko vedieť. Preto som vybehla iba v župane. Zastavujem sa tesne pred ním, špičky prstov zaborím do jeho vlasov. Privoniam si k nemu, dlaňou mu letmo prejdem po líci. Usmievam sa. Nevidí to. Málokedy ma videl sa pri ňom usmievať. Obchádzam ho z boku, do ucha mu zašepkám niečo o tom, že mal pravdu, nie som vnútorne krásna, nehodili by sme sa k sebe, a odchádzam. Smerujem k svojmu vchodu, kde sa vo dverách naposledy otočím. Čas sa môže opäť rýchlo a nenávratne hrať s ľudskými osudmi. Spadla mu zhorená cigareta na chodník. Pozrel sa na ňu, oprášil si z nohavíc čiastočky popola a bez obzretia sa za mnou pokračoval so psom vpred. Znovu som sa usmiala. Zatvorili sa za mnou dvere...

Možno očakávate koniec. Ale ja predsa sedím na terase v kaviarni. Kam ma odtiaľ pošlete ?

Všade je prázdno, podľa času je na okoloidúcich neskoro.Tlmené tóny nevtieravo vychádzajúce z reproduktora pri vchode mi pripomínajú niečo od Amon Tobina. Pozerám na dohorievajúcu sviečku cez sklo pohára, v ktorom pred drobnou chvíľou bol ešte sladký Black Russian. Vstávam z ratanového kresla, kývnem Monike spratujúcej poháre a utierajúcej stoly, vnáram sa do slabých odtieňov večera v meste. Nesmerujem tam, kam zvyčajne. Nejdem ešte spať. Uvedomujem si, ako sa zrazu ochladilo a dážď je na spadnutie. Kráčam po prostriedku cesty, po ktorej neprechádza žiadne auto. V žiadnom dome naokolo sa nesvieti, idem okrajovými uličkami, vyhýbam sa centru mesta. Odkláňam svoj smer pomedzi trávnik pri starých bytovkách, popri stromoch, a kríkoch, ktorých lístia sa dotýkam. V diaľke počuť prichádzajúce auto. Mestská polícia zablúdila až sem. Vychádzam znova na chodník. Nikdy by ma nenapadlo, že budem preliezať v noci plot na kúpalisku. Tie kamery sú aj tak slepé. Bola to hračka. Všade je živý plot, hneď, ako prekročíš brány kúpaliska v noci, je to celé len tvoje, bez zvedavých pohľadov. Bez akýchkoľvek pohľadov, pokiaľ si tam naozaj sám. Bazén je mrazivo pokojný, osvetlený lampami aj v noci. Umelé biele svetlo umocňuje pocit prázdnoty. Vyzúvam sandále, po nohách na zem padajú riflové šortky, vyzliekam si vzdušné sivé tričko, ktoré mi po celý večer padalo z ramien, akoby čakalo na tento okamih. V tom konečne začalo pršať. Na husiu kožu mi dopadali studené kvapky dažďa. Povrch bazéna sa rozvibroval. Spomínam si na refrén Dark Rain- Current Value. Darkness just rain falling...From endless skies...Heartless just pain coming...From deep inside....Stúpam na kraj bazéna, popri ceduli, kde je napísané NESKÁKAŤ. Urobím ešte krok do prázdna a moje telo pohltí voda. Zatváram oči. Klesám ku dnu. Vlasy ma šteklia po tvári, cítim, ako sa mi voda dostáva do všetkých buniek na pokožke. Valí sa ako povodeň hlbšie, až naráža na vnútorné orgány, mieša sa s krvou, zaplňuje srdce i myseľ, započúvam sa do jej hučania vo svojom vnútri. Ochladzuje ma, no zároveň ma napĺňa zvláštne dobrým pocitom.

Nie som už viac zamilovaná. Len som sa cítila prázdno. Konečne ten neznesiteľný pocit prestal. Prázdno vyplnila voda...

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
goldfish  1. 1. 2015 17:43
Screenshot
Napíš svoj komentár