- dvojtvarosť

Pozeral som sa na ňu, ako pri mne leží a spí. Chcel som niečo cítiť, ale necítil som nič. Svetlo na ňu jemne dopadalo a vynikli jej čisté črty a pekne krojené pery. Tvár, pre ktorú by som bol kedysi schopný napísať báseň vo mne vzbudzovala len odpor, pretože to nebola iná tvár. Odvrátil som sa, vytiahol spod nej ruku a pozeral som na okno. Dažďové kvapky oň klopkali, akoby ma tisíce malých ručičiek pozývalo do búrky.


V tom okamihu som si uvedomil, že už nikdy nebudem schopný znova plnohodnotne milovať. Bolo mi ľúto toho dievčaťa a zdesilo ma, že sa budem musieť pravedpodobne od istého bodu začať pred niekym pretvarovať, aby som bol schopný založenia rodiny. Mal som zlé svedomie. Napriek tomu, že som vnímal ľudské teplo a jemná pokožka jej nohy sa o mňa opierala, neprial som si nič hlbšie, ako zomrieť v spánku. V spánku ktorý dlho neprichádzal.

V noci som mal znova zlé sny, a prebudil som sa skoro. Obliekol som sa, obul si tenisky a šiel si zajoggovať. Spomenul som si, ako som tade kedysi, ako chlapec jazdieval na bicykli. Ako sa mi javili veci relatívne jednoduché a ako všetky pocity boli jednoznačné a intenzívne.

Napriek tomu, že som nemal vonkoncom ideálne detstvo sa mi zacnelo. Tieto dni som schopný intenzívne prežívať už len umenie, filozofiu a politiku. V umení sa mi páči čoraz menej vecí, a v ten zvyšok mi prináša hlavne existenciálny smútok.

Pomyslel som si na video, čo som nedávno strihal a na lososy, čo plávajú späť k svojmu rodisku, aby sa rozmnožili a zomreli. Je v tom niečo hlboko tragické a niečo familiárne.

Na toto miesto sa mi viažu spomienky. Miestami, kam teraz bežím som kedysi jazdieval, ale to celé je len ako príbeh mojej minulosti v mojej hlave a v skutočnosti tu nič z toho nie je. Je to mŕtvy obraz, ktorý sa raz ešte viac zahmlí ale ostanú vo mne jeho odozvy. Budem vystavaný následkymi vlastných rozhodnutí a udalostí, ktoré si už ani nebudem pamätať.

Tak isto raz pravdepodobne zabudnem detajly toho, ako presne som prišiel o schopnosť niektoré veci cítiť, ale echo sa bude niesť celým mojim životom. Aby som ho vedel žiť podľa kritérií, čo som si na seba postavil, budem sa musieť rozštiepiť a žiť ďalší tajný život.

Keď som sa vrátil, bola hore a usmievala sa na mňa. Pripravila raňajky a ja som sa usmieval tiež. jedli sme a rozprávali sme sa. Vypili kávu. Naplánovali si poobedie, kým odíde.

Zvyšok dňa som rátal hodiny, kedy konečne budem sám. A keď budem sám, znova nebudem chcieť byť sám...

Život je čoraz viac napiču.

Chýbajú mi moji kocúri...

 Test

4 0 0 0 1

Komentuj

4 komenty k blogu