a prestrelila ho guľka...
padal spomalene k zemi.
V poslednej piruete.
Krv za ním vytvárala špirálu kvapiek...
Mal privreté oči...
tým jemným vtáčim viečkom.
Keď dopadol, krv zostala stáť vo vzduchu...
ako červený kvet.
Hrudník sa mu rýchlo dvíhal a klesal.
Nožky v kŕči...
Vypustil zvuk a skonal.
Červený kvet sa zmenil na ovocie...
Na vajíčko.
Škrupinku prerazil zobák čierneho holuba...
Vzlietol a za ním
ohnivá stopa.
Moje ruky horia.
Moje oči horia.
Horí mi mozog a pľúca...
Horí mi jazyk a horia mi lopatky...
Horím celý.
A každá časť jednotlivo.
Horí mi chrbtica...
horí mi úsmev...
horí mi poézia...
horí mi viera...
horí mi duša.
Som na stope čiernemu holubovi.
Som z popola.
Sivý ako tvoj vlas.
Červený, ako kvapka krvi.
Som falošné aj skutočné navždy.
Črepina v koži.
Roztrhnutý papier, ktorý nikdy neopravím.
Nevyplnený sľub.
Chlácholí ma šialený spev Priepasti...
sľubuje pohltenie...
kolembajú ma chápadlá,
ktoré dusia...
A ja sa rád nechám zahrdúsiť...
Rozdrviť v náručí ďalekých diablov,
keď ťa tá moja nikdy neucíti.
Návod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár