myslím, že sa rýmujem s niečim na čo nepoznám slovo a asi by som ho nevedel vysloviť cítim to pomedzi statický šum ulíc a budov a listov vo vetre rýmujem sa s duchmi ktorých vidíš periférnym zrakom rýmujem sa s mrkajúcimi sochami rýmujem sa s pohrebmi a ochabnutými rukami rýmujem sa s nemožnými uhlami nemožných útvarov to všetko v jazyku na ktorý som zabudol než som si vôbec mohol pamätať: v rodnej hrude voňavej hmly a slnečných požiarov kdesi ďaleko pred spánkom: za čiarou Blog 2 0 0 0 1 Komentuj