PaCHy (Práčky a CHladničky)

Dlho som nepísal nič, tak sa musím pripojiť na birdz-blog. Áno ja sa na každý Birdz pripájam zvlášť, aj na blogy aj na statusy aj fotky. Lebo Birdzov je veľa, to len ľudia ich vo svojej uponáhľanosti vnímajú iluzórne ako jeden. Takže sa pripájam na Birdz blog a idem písať...blog. O sebe.  O tom aký mám ťažký život. A o tom ako ho hrdinsky zvládam deň za dňom a o tom akí sú všetci ostatní kokoti. Ale ešte možno zmením názor, uvidím čo sa vlastne napíše, ja o tom až tak nerozhodujem. Myšlienky stále prichádzajú samé predsa, tak prečo by som mal byť ja ich majiteľ? To je akoby niekto chcel aby som bol zodpvoedný za psa, ktorého som si kúpil. To je donebavolajúca hlúposť, pes predsa nie som ja, tak ako za neho môžem byť zodpovedný? Kapiš? (ten pes je modelový pes, žiadneho som si nekúpil. Modelový pes, akože model pre túto situáciu na ktorej objasňujem ako sa veci majú, nie modelový akože nejaký vy...strihaný pudlík na výstave).

Dnes som si chcel kúpiť práčku a chladničku, ale odložil som to, lebo som zistil, že nemám šajnu o Práčkach a CHladničkách(ďalej už len "PaCH"). A tak som sa dosamovzdelal v PaCHu. Teraz som majster PaCHu. Ako PaCHo hybský zbojník. čo bohatým bral a do chladničky a práčky to dával. Samozrejme sa vyskytol problém, že VŠETKY práčky majú rovnakú výšku. 85cm. Malí trpajzlíci, alebo skôr per-moníci. Problém tkvie vo výške mojej kuchynskej linky. A to...tramtadadá...osemdesiat dva centimetrov, a teraz sa môžeme zatváriť smutne ako UFC fighter, ktorý práve nespravil váženie. Minulú práčku pod linku napchali tak, že jej, ako by povedal Strapo, ujebali dekeľ. Bez dekľa má presne 82 cm, a vidno jej do útrob, vidno jej až do bubna(dá sa použiť aj ako slovné spojenie pre ženy v minisukniach), ale zmestí sa tam. Len aby mi s tým ujebaným dekeľom potom na novej práčke neujebalo aj záruku. 

Dnes som bol aj v banke nech mi dajú novú platobnú kartu, bo po expirácii starej mi neprišla a po roku a pol je čas napraviť to. Kúúúrňa, práve rozmýšľam, že teta v banke sa mi ponúkla, že mi staré karty zoskartuje a ja som jej ich dal, ale potom som zasa stratil spojenie s reálnym svetom a tak som nepozeral či ich fakt zoskartovala. Možno, že má moje karty teraz. Tá špina. Ale to všetko preto, že neviem udržať svoju myseľ v realite a furt rozmýšľam nad blbosťami, alebo čumím do prázdna a potom ma každý ojebe. Stavím sa, že tá sviňa už má pred sebou moje karty a objednala si na internete brošňu z delfíních zubov za 700tisíc eur. Teraz pájkuje čip, aby mohla vyberať aj z bankomatu. Jemný cínový motúz čo sa vyparí do vzduchu, keď pájkovačku priloží na potrebné miesto, jej vojde do nosa a ona ho vdýchne a povie si "papier? pche, TAKTO voňajú peniaze" a začne sa smiať smiechom diabla. Mňa by ojebal aj debil, zobral by mi kartu, 
"Hej Goodking, ja to skartujem, dobre?", dal by ruky pod stôl a ústami spravil také "bchhšššžžž krrr krrrr" a ja na to, že 
"Díííky kámo, máš to u mňa". 
"Nie nie, kámo, ty to máš u mňa. A ja si to aj celé vyberiem.", pomyslel by si.

V upratovaní pokračujem veľmi pomaly. Ale pokračujem. Dokončil som už tri izby a idem do štvrtej, mojej. Voniam knižky, pucujem poličky a tak. Vyhodil som vysávač zasiahnutý močom a v sestrinej izbe som našiel nové ložisko mačacieho moču, priamo v skrini so šatstvom. 

Hej, ozaj. Ešte som zistil, že za ten čas čo som robil v zahraničí som mal podávať daňové priznania každý rok. Alebo si odhlásiť trvalý pobyt. Nuž, niekto to vie hneď a niekto po štyroch rokoch. Určite sa teraz prihlásim do zdravotnej a sociálnej poisťovne a oni ma zoberú dnu. Už ma budú čakať s putami, odnímu mi všetky peniaze a dajú ma dnu. K Mikulášovi Černákovi. Aj keď to by som bol rád. Lebo keď sa chce niekto dostať z väzenia, stačí, že pozná Černáka a povie, že ho videl vraždiť. Hneď si povymýšľam, že som ho videl vraždiť aspoň päť krát, dovediem vyšetrovateľov na cintorín a poviem "tu ich zakopal". A oni tam  vykopú stovky mŕtvych tiel, ktoré potvrdia moje svedectvo a pustia ma. Kokoti.


Koleno furt rovnako. Aj ďalšie zdravia rovnako. To už starý som asi. Mám tak 50 healthov zo 100. Už aj zdochnúť by som mal pomaly. Len keď potom už nič neni. Človek zdochne a už nič len tma. Vlastne ani tma. Už nič proste, a ja som strašne náchylný k nude. Nenávidím, keď sa nudím, ja by som to asi nevydržal byť mŕtvy. Hej, šak minule som chcel, že budem meditovať. Dve hodiny pred spaním som začal a skúšal to. Potom keď som šiel spať sa začal sa maratón nočných môr a trhalo ma zo spania do rána. A ja si hovorím, nie nie ,to nemôže byť tým, veď meditácia je všade zobrazená ako tá najpokojnejšia najmierumilovnejšia činnosť na svete. Vygooglim si a pozerám, že miliardy ľudí píšu aké mali fasácke nočné mory, spánkové paralýzy z meditácie, jak vstali odrezali hlavy svojim deťom a telá spláchli do záchodov. No dobre, to posledné si už vymýšľam, ale zasa kto vie.

Kúúúrnik. Ma sere, že si neviem predstaviť, že sa raz budem mať dobre. Nevyzerá to realisticky proste. Vstať, mať sa dobre. Mať sa super celý deň. Povedať si jaký to bude dzivý deň. Kedysi, ešte v časoch školy, mi stačilo cez víkend ráno vstať a vedieť, že dnes sa ide opekať (a samozrejme zryť sa poriadne). A vedel som, že to bude sakra dobrý deň. Vlastne už to boli začiatky skazy, len sa ešte nestihli nahromadiť. Ako keď sa človek na loďke(plťke) teší, že jaký je peknáý deň, len preto, že ešte nevidí vodopád obďaleč. Zlý život sa ale hromadí. Nedáva o sebe vedieť dlho dlho dlho, deň po dni. Doslova nič sa nedeje. Rovnaké zlé zvyky, zlé myslenie, zlé všetko každý deň znova a znova. Zlé zvyky, dôležité veci odsúvané roztopašnou mysľou preč. Stále sa nič nedeje, až by si niekto mohol myslieť, že mu to prechádza.   Veľmi pekne to povedal Jim Rohn v zmysle, že úspech je zopár jednoduchých dobrých zvykov aplikovaných každý deň. A zlyhanie je zopár jednoduchých zlých zvykov aplikovaných každý deň. 

Volaj ma Jean Petit, lúčim sa...Náááááááá ainsi danse Jean Petit.

 Blog

7 0 0 0 3

Komentuj

4 komenty k blogu