Suseda Masárová: Je to príťažlivá žena so všetkým ženským potenciálom vpredu i vzadu. Aj ten gestapácky chlad a striktné povely psom môžu byť sexy. Muža má na cestách – šliapol na plyn kamiónu a už sa nevie zastaviť. Vedel som, čo sa u nej v byte deje. Ženy jej typu sú dnes štandardom. Kto mal tušiť, kam to povedie...
Každú nedeľu to bolo rovnaké.
„Ťuťuli-muťuli, poď zlatíčko, ideme sa kúpkať.“
Aha, už to začína. Nesie si svojho miláčika do vane. Oprobuje vodičku, ešte troška teplej, k tomu pena a šampóniky.
„Ale čo to? On je pokakaný! Urobil bako, prebalíme miláčika, až potom bude vodička.“
Utiera miláčikovi zadoček, pekne vonnými servítkami a do pampersky, potom už ho ponorí do voňavej peny. Ten od radosti vrtí chvostom a zavíja na celý panelák. Má ich troch, ešte bude veselo. Padám von.
Náš panelák je pekný šedo-zelený... no aspoň nie je strakatý. Okolo bujná jarná tráva. Tiež zelená, aj keď skrýva svoju šeď pred zrakmi ľudí. Nie každý robí to, čo práve sused Jánoš: Díva sa na svojho Broka, ako robí kako. Dívam sa tiež. Z riti mu lezie lesklá hnedočierna užovka. Len čo ju má von, vrazí do nej nos a spokojný so svojím výkonom ešte zahrabe zadnými, aby bolo jasné, kto sa tu vysral. Sused Jánoš s láskou nadpozemskou berie poklad do papierika a vkladá ho do značkového sáčika. Milovať psie výkaly je dnes štandardom a kto tak nečiní, je odľud a vrah.
Niektorí zamilovaní nechávajú to najcennejšie ležať v tráve, potom prídu kosačky a rozmetajú psie poklady na všetky strany. Tak spoznávame chuť granúl a psích paštét, a veru nie je to bohvie čo. Jasne tam cítiť tak zvaný kurací základ... ale z toho by sa jeden povracal, radšej na to nemyslieť.
V nedeľu ani nepoznať, kto venčí koho, či pes človeka alebo človek psa. Ľútostivo na mňa pozerajú obe pohlavia, že ja som veru sirota, nemám komu zadok utierať. Lenže susedia zlatí zaslepení láskou a omámení vôňou ocikaných rohov nemali odstup, aby postrehli ono lišiacke žmurkanie chlpáčov pri každom stretnutí. Na oko si iba ovoniavali zadky, ale v skutočnosti pripravovali prevzatie moci. Nebudem sa robiť múdry, tiež som netušil, o čo ide a k zadkom som neprivoňal. Ale som ani nevlastnil psa, preto som útok prežil.
A aj preto, že som zrovna hľadel z balkóna. Dole bežný zverinec: havkanie, šťanie, sranie. Vtom zadunel hlboký haf obrovskej dogy zo susedného baraku a tí bastardi na ten povel vytŕčili zadky na svojich pánov a paničky, nemierili im rovno na nosy a nosíčky a spustili nevídaný prd riedkej konzistencie rýchlo sa vyparujúci na voľnom vzduchu. Psiláčikovia s hnedým mejkapom na ksichte ešte chvíľu čumeli do blba, teplošské úsmevy im zamrzli na tvári, načo sa zrútili na zem a bolo s nimi amen. Ich chlpáči napružili svoje chvosty, mávali s nimi ako na mierovej demonštrácii, oňuchávali svoje obete a potvrdili svoje víťazstvo – ako inak – zdvihnutím zadnej nohy, a rovno do ksichtu! Susede Masárovej všetci traja naraz.
Pochopil som. Je to vo vzduchu. Letel som do komory pre starú vojenskú plynovú masku. Skôr, než to príde po naše poschodie. Zvonku som začul mohutné psie zavíjanie. Absolútne víťazstvo! Stačil jeden koordinovaný prd a našetrené toxíny z kuracieho základu.
Ostal som v byte zavretý niekoľko dní. Nechodil som na záchod, aby ma nevyčuchali. Púšťal som to v noci z balkóna, no čo už. V noci som aj utiekol. No áno, lebo pes tak, ako každý iný človek, chce v noci spať. Nezbadali ma.
Odvtedy sa túlam. Vyberám kontajnery, živím sa odpadkami zo psích domácností. Občas ma načapajú a hádžu po mne kamene. Raz ma naháňala aj psia hliadka, že ma zavrú do útulku. Ešte to tak! Schoval som sa do kanála.
Vyliezam hlavne v noci. Už aj preto, aby som nevidel... No sú to ohavnosti! Odkedy psi ovládli svet, ich morálka sa odtrhla z reťaze. Poznali sme ich, ako si oňuchávajú zadky. Teraz už si do tých zadkov vrážajú celé nosy! Kedykoľvek na ulici – najprv vrtenie vztýčených chvostov, a potom mig ho! Čumákom kamarátovi rovno do riti až po koreň! A keď stretne suka psa... no je to porno. Ako králici! Toto boli ich neukojené sny. Pred nami sa hamovali, ale teraz – čo len hrdlo ráči. Trtkajú sa, olizujú, osierajú a už všetko ošťali, komplet celý svet! A kotia sa a kotia. Nekúpi niekto šteniatka s rodokmeňom?
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a nie.