THE THE

THE THE


Britskí vedci /alebo Anglickí?, to sa ešte nevie/, objavili na londýnskom predmestí jaskyňu. Keď z nej vyhnali bezdomovcov /teda vybavili im náhradné ubytovanie v panelákoch/, našli v jaskyni podrobný nápis. Bol starý päť tisíc rokov, čiže dokonca o týždeň starší ako egyptská civilizácia. Bolo na ňom podrobne popísané, ako vznikla anglická /či britská?/ kultúra. /Asi anglická, lebo napr. britská futbalová reprezentácia ako taká nejestvuje./
Vedci študovali kliky-haky celú noc a ráno im bolo jasné: angličtina je svetový jazyk! Prví Angličania síce už vedeli hovoriť, ale nepoznali ešte ani jediné slovo. Tak sa stalo, že každý predmet označili pazvukom: t h e. Ukazovali prstom, a čo the, to the! Veru, angličtina mala ťažký pôrod.
Potom nastalo obdobie známe v dejinách ako „zázrak obilného zrnka“. Angličania sa ho naučili skvasiť, vydestilovať a vypiť a potom, keďže chovali ovce, sa naučili od nich prvé ozajstné slovo: breaeaeak! To bolo uvoľnenie obsahu žalúdka smerom hore. Tak sa im ten zvuk zapáčil, že už sa ho ako milovníci tradícii nechceli vzdať. Dávenie je teda neoddeliteľnou súčasťou ich jazyka.
Od začiatku boli tvrdohlaví /tiež odkukané od baranov/, preto či sa má vyslovovať „a“ alebo „e“ ostalo nevyriešené. Nedokázali nájsť pravidlo ani na prvé anglické slovo a s touto tradíciou vstúpili aj do modernej doby. Pravda je taká, že chaos v gramatike vznikol ako následok veľkého množstva krčiem. Každá krčma mala svoje pravidlá a okolo nej, ako vieme, vznikla potom dedina, mesto, city... čiže nárečie. A než by susednej krčme ustúpili v jedinom písmenku, tak ich tam natrepali radšej obidve či obitri, štyri a tak ďalej. Tak dnes anglické slov vyzerá nie len ako kompromis, ale aj ako záznam celých dejín ako ten zvuk vznikal.
Ďalší prvok v ich reči – omieľanie jazyka v ústnej dutine – vznikol, ako každý správne tuší, objavením ohňa. Objavili ho krátko po tom, čo vyrobili prvý zapaľovač. Podpálili ním psa, a keď ho potom chytili, rozporcovali a napchali medzi žemle, od pažravosti si spálili jazyky, a to sa im tiež zapáčilo. Až oveľa neskôr, keď boli prvé zemiaky dovezené z Írska, omieľanie vrelej krumple na jazyku sa definitívne stalo oficiálnym zvukom, podľa ktorého sa angličtina pozná i v noci. Slová ako „otáto-potáto“ teda vznikli v akomsi britskom Záhorí na západ od Stonehenge.
Na prvých anglických slovesách tiež žgrlošili a veľmi dlho si vystačili s jediným z nich – have. Vlastne až dodnes. Keby ho zrušili, tak ani nevedia, o čom hovoria. Majú problémy to pochopiť i s ním. Je pravdou, že angličtina by vari i zanikla, keby ich nenavštívili vierozvestcovia z Číny. Niekedy vtedy – počas dejín – dostali oficiálnu návštevu z krajiny za múrom kvôli tomu, aby ich vyspelejší Číňania naučili písať. Pravdaže, Angličania k maľovaniu príliš nelipnú, veď čo by maľovali, lejaky? Tak z maľovania znakov nebolo nič, zato štekanie v štýle jednoslabičných slov im imponovalo od prvej sekundy. Preto má rytmus angličtiny neodolateľnú príbuznosť s čínštinou. To si vedci obrovsky vydýchli, keď vyriešili pradávny rébus príbuznosti týchto vzdialených jazykov!
Ako sa stala angličtina svetovým jazykom, to už vieme. Angličania v celej Británii vyrezali lesy dohola, postavili z nich námornú flotilu a vyviezli svoje nárečia všade, kde ich nechceli. Pomohli si, pravda, švédskym vynálezom dnes známym pod menom „steel“, čo je pre anglánov skutočne štýlové. /Švédi sa im vtrepali do krajiny a Angličania im ukradli oceľ! Aká irónia./ Celé stáročia vyvážali svoju železnú kultúru, až im ich vlastný vydedenec Roosevelt klepol po prstoch, nechal ich vykrvácať v najslávnejšej vojne v dejinách, a teraz nemajú ani lode, ani lesy. Tak...
Ale to už všetci vieme, tie posledné riadky tam už bezdomovci ani nemuseli dopisovať. Zvláštne však je, že hoc angličtina ostala vo svete ako dedičstvo vilidžskej kultúry, vo svojej domovine je napadnutá vírusom slovanských dialektov a ktovie, aký ping-pong v britskej čínštine prinesú nasledujúce roky.

 Skutočný príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu