Neviem či je to počasím, či na mňa ide PMS, či ma unavuje ten nepravidelný ale extrémny príval endorfínov spojený s akútnou zamilovanosťou. Búh ví. Z dobro- zlé začína byť celé zle. Po dvoch dokonalých týždňoch je zle. Že čo sa čudujem...
Už mám za sebou dva takéto apatické dni, kedy sa mi chcelo zaliezť pod perinu o siedmej večer. Keby som vedela spať po stojačky, tak zaspím už v sprche. Vlastne ono to nie je ani tak o spánku. Skôr o potrebe zahrabať sa kdesi, kde sa odo mňa nebude nič očakávať (hej, ani to že budem pri sprchovaní šetriť vodou), kde nebudem musieť nič riešiť, nič vysvetľovať. Možno by mi stačil len jeden taký deň, ktorý by som preležala v posteli, s piškótami a čajom v ruke, kdesi v cudzom meste, v cudzom byte, kde by mi nič nepripomínalo seba samú.
Ten môj trápny perfekcionizmus, koľko toho si ešte chcem natrepať na hlavu a samozrejme, všetko brilantne spĺňať a stíhať ?
Idem sa ďalej cítiť ako hovno. A dať si kakao a piškóty.
„I'm sitting here,.
I miss the power,
I'd like to go out taking a shower,
but there's a heavy cloud inside my head,
I feel so tired,,
Put myself into bed,
While nothing ever happens and I wonder...“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sakul
8. 3.marca 2011 19:59
aj ja som perfekcionista... aj apaticky....
Napíš svoj komentár