...Tak nejako lenivo si tu sedím, snažím sa ignorovať ten bodrel na vôkol, na stole nedojedený krémeš, sekundové lepidlo, môj blikajúci mobil oznamujúci že batéria je vybitá, na zemi špinavé činany ktoré by som zrejme mala vyčisti, na na gauči kopa oblečenie, stiahnuť žalúzie ? priveľa námahy...(presne viem čo by začala robiť po vstupe do toho neporiadku, všetko zdvíhať, upratovať, odkladať D)...do toho celého bordelu mi beží pesnička od The doors- this is the end Cítim sa nejako sentimentálne ale zároveň spokojne

Domov som prišla len pred hodinou.
V škole som trčala do pol štvrtej keďže zase som prezentovala, so mnou aj iva a ketrin. Nebol to boh vie aký výkon ale dalo sa, i tak mi to už leze na mozog, povedala som asi len polovicu vecí s toho čo by so mala, nechcelo sa mi. Hneď po tom som sa natrieskala ku Ketrin do bytu (týmto bol plán o mojom dnešnom behu definitívne vymenený za gaučovanie a prejedanie sa) sestra v škole, a jej otec niekde za frajerkou behá. Prázdny byt, niekedy nie je na škodu zmeniť miesto útočiska navyše keď moji rodičia prechádzajú krízou stredného veku s ich zvedavosť začína prevyšovať normu.

Kúpili sme si marshmallowky áno, tie veľké gumené cukríky, sto rokov som ich nejedla, ale furt chutia perfektne a následne, rozvádzali teórie o tom prečo nevyrábajú väčšia balenie, keďže toto sme boli schopne spraskať v priebehu 5 minút Pustili sme si denník Bridget jonesovej (videli sme ho už videli asi sto krát) a popritom práskali čokoládu, rehotali sa na na scéne ktorá príde vtipná asi len nám dvom, jednohlasne kričali jak retardované „ som nahá ako mimino“ a popri tom mávali rukami Jednoducho nám bolo fajn, strašne fajn, všetky hlúpe, deprimujúce myšlienky, starosti ostali niekde za dverami. S ňou to inak ani nejde. Nie, nikdy sme nerozoberali žiadne vážne témy, nikdy sme neriešili svetové problémy, a nikdy som sa k nej neprišla vyrevať a následne čakať nejakú múdru radu. A ani naopak. Vždy stačilo že som prišla ja, alebo ona, boli sme jedna pre druhú. A zrazu bolo všetko zlé preč, smiali sme sa pomedzi slzy i nad tou najtragickejšou udalosťou (ako vtedy raz povedal kapo " tie dve by sa aj na pohrebe rehotali" , nebolo treba žiadne úvahy. Je to zaujímavé, veď sme tak diametrálne odlišne, ale je to fajn. Ona je jednoducho tá ktorá ma vie bez zbytočných slov utešiť, rozveseliť, a vniesť do iného sveta v jednom. Tá pošahaná Ketrin.

BTW: Ďakujem že si aaa ten dáždnik ti raz vrátim len čo keď bude ešte pršať ?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár