Chaotičný spomienkový blog
...hej, je to už pár dni čo som sa odtiaľ vrátila...ale doposiaľ som plná eufórie...
...dokola si púšťam si francúzske pesničky, na hodinách francúzštiny sedím v prvej lavici...
...mám pocit že som tam nechala časť seba, časť pre ktorú sa čím skôr musím vrátiť, ale s vedomím že dostať sa z tadiaľ sa mi zase nepodarí kompletná...pretože zakaždým nejaká iná časť mojej osobnosti zasníva v meste snov...
...pamätám si ako som nastúpila plná nadšenia...ako som Koške vysvetľovala princíp tureckým hajzlov, ako sme po 3 hodinách „túry“ totálne vyčerpaný sedeli v mníchovskom múzeu a jedli zvyšné rezne ešte z domu ako sme sa zhodli že nemčina je najotrasnejší jazyk na svete...ako sme kedysi ráno unavený zastali na pumpe vycikať sa, a keď som dnu začula francúzske rádio a na stene nalepenú mapu Francúzka v očiach som mala iskričky a v tom momente som ožila...
...a pamätám si ten moment keď som stala pred Louvrom, v dialke videla ajfelovku a keď som si uvedomila kde vlastne som tak prvé čo som bola schopná urobiť bolo zavískať a niekoho silno objať...na všetky naše umelecké excesy ...a ako sme sa smiali na malých pipikoch všetkých tých mužných sôch (...to aby vtedajšie ženy neboli nejako vo vytržení ale alebo čo ? ...
a nedá mi nespomenúť nášho spolubývajúceho francuza-fetaka ktory sa ma snažil fetackou francúzštinou (no aj tak bola krásna) presvedčiť že sprchy nejdú, a nahúckať nás aby sme šli k nemu ...a večere vo flunši (tak čo chudobní slováci kde sme boli asi jediný príslušníci bielej rasy, a balí sme sa hovoriť po slovensky nahlas o spolu sediacich i keď sme vedeli že nám nerozumejú, ale čo keď... dostať od černocha špagetami do tváre... a pamätáte na tu milú tetu v synchrontone ? čo po každej vysvetlení nejakého strašne „komplikovaného“ pokusu povedal tak dojímavo stroho „wau“...inak francúzska angličtina ma neskutočný šarm...ách a tie naše prebdeté noci (ale veď predsa nebudeme spaať ne ?) a následne mikrospánky a pamatáte jak sme si spievali "troch čuníkov" ? úplne nahlas, na stred mesta ?
Hej a určite sme boli s Viki najlepšie tanečnice salsi na Seine a so Samom najlepší herci titaniku ...
A najviac mi bilo srdce keď som na ajfelovke vyšla tých milión schodov ktoré viedli k výťahu no keď som uvidela ten výhľad tak sa mi zastavil dych...a najviac som sa červenala počas prechádzkach po ulici sexu
A najodváženejší v celom Paríži bol futbalista kopajúci si loptu na lampe pred sacre coeur (a možno mal aj najväčšie svaly) ktorého sme každý večer obdivovali aj z postele v telke na virgin 17
...ale aj tak zakaždým keď okolo mňa prešiel voňavý Francúz v kabáte a strapatými vlasmi, nohy mi nestáli pevne na zemi...
A keď som len tak večer sedela s pečenými gaštanmi v ruke len tak kdesi sediac na fontáne sledovala ľudí ako sa premávajú, nakupujú, rozprávajú, usmievajú, žijú...a nasávala atmosféru aby zo mňa nestihla vyprchať skôr ako sa sem opäť vrátim...v hlave mi hrala pesnička od Eagle eyecherry : „...Tomorrow comes to take me away, I wish that, that I could stay ...“
Ale verím že čoskoro sa tam vrátim...už s dobrým foťákom...a v kabáte...so svetlomodrou baretkou (čo som si teraz kúpila na hlave budem sa prechádzkach po uličkách a rátať v koľkých z tých malých starých okienkach sa ešte sviet ...zase si sadnem na fontánu, len tak s gaštanmi v ruke, a budem sledovať ľudí na bicykloch...a holubov....a znova sa zamilujem
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár