Pálim mosty...

Ahoj, ...uf ako začať...v prvom rade by som sa ti asi mala ospravedlniť...za všetko...asi som mala vedieť že zápalky deťom do rúk nepatria...no teraz je už jedno...jednoducho idem páliť most...Je možno pekné že si pamätám prvú správu ktorú som ti napísala...no myslím že obaja si toho pamätáme až príliš veľa...neexistuje asi nič podľa čoho by som sa dokázala tváriť že som už na všetko zabudla...prepáčila...asi by som prv musela odpustiť najprv sama sebe...čomu určite medzi týmito riadkami nedôjde...videla som s tebou asi najdiplomatickejšie rozhovory , no po nich som mala vždy chuť hystericky kričať, plakať, nadávať...no nemohla som...zdala sa mi to príliš hlúpe...a tak som radšej mlčala a bolo to horšie ako plač...A tak teraz pálim mosty...niekedy to proste človek musí urobiť aby sa pohol ďalej, alebo aby zistil že spravil chybu a mohol sa poučiť...postaviť nové...asi to znie úplne egoisticky...alebo hlúpo...vlastne je to už možno jedno...len som nechcela len tak...bez slov...myslím že si už zvyknutý že vždy všetko až nadmerne obkecám...asi si myslíš že som blázon, to som, možno sa hneváš, a máš dôvod, ale nemysli si že toto je len nejaký akútny skrat, nie ja som chcela už dávnejšie...len nejako som nikdy nemohla...nenabrala odvahu...rozmyslela si to
Musím dodať že si bol teda aj si človek ktorý mi veľa dal, ...znie to asi dosť divne...ale ľudí ako ty nestretávam na každom kroku... „Niektorí vojdú do našich životov a zmiznú z nich bez toho, aby sme si to vôbec všimli. Iní v nás zanechajú niečo zo seba a my už nie sme tým, kým sme bývali.“ Takýmto človekom si ty a ani neviem ako je to možne...je to tak...naučil si ma snívať...si človek s veľkým Č a ja naivné dievčatko zo zápalkami ktoré ide páliť mosty...Možno toto budem ľutovať, možno budem smutná...ale keď sa niekto (po dlhom čase) dobrovoľne rozhodne(donúti) spáliť most nemal by už byť viac smutný nie ? ...ja neviem...Keby som vedela odpoveď možno by ma zdesilo zistenie čo všetko sa už dalo ovplyvniť...ale radšej tka ja budem končiť...
PS: Mosty sa pália a stavajú sa nové...a niektoré i na tých istých miestach...No niekedy treba aspoň na chvíľu zmeniť most a smer cesty...V živote ti prajem len všetko dobré...a na ten Tomašák snáď aj tak raz pôjdeme  a keby nie tak tam určite raz zájdi s niekým koho máš rád...je tam pekne... ...Si to najčudnejšie čo som kedy spoznala... Ahoj
....To tu chcem odoslať už asi týždeň...ale nemám na to odvahu...a ani to asi nikdy nespravím...

 Vyznanie

6 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu