Raz za čas to na človeka príde. Nečakane. Po dlhodobých záplavách šťastia sa vám zrazu zloží život k nohám. Hľadáte dôvod. Každú sekundu sa snažíte spomenúť si na momenty, ktoré vás robili šťastnými. Ale nejde to. Búrka prišla a Slnko zmizlo zo slnečnej sústavy. No potom sa zrazu objaví. Chodníky vyschnú a všetko je opäť krásne.

ALE!

Nie vždy je dej taký. Stane sa, že to príde. Čakane...


Dievčatko vyšlo z obchodu s novým balíkom cigariet. Tento už bude posledný, ale dnes nie, ešte nie. Dym sa vznáša ku korune starého, vyschnutého orecha. Na zastávku sa zbiehajú ľudia, každý s úmyslom čo najrýchlejšie sa strčiť do autobusu a ukradnúť si najbližšie sedadlo. Vražedné pohľady, strkanie, vojna. Všetko je to také nechutné. Ale dievčatko, veď ty sa od nich veľmi nelíšiš.

Dievčatko, ach dievčatko. Ty malé nešťastie vysadené na zlom nástupišti. Prečo len nemôžeš chcieť byť ako iní. Prečo sa nechceš trhať za luxusom, kupovať si drahé kabelky, tancovať v minišatách celú noc omámená Mojitom. Prečo sa netešíš z toho, čo ti ostatní tak strašne závidia. Dievčatko, veď budeš 3 mesiace pri mori. Môžeš si nakúpiť handry v Miláne. Jupijou. Dievčatko načo, načo toľko sĺz?

Dievčatko sa zabudlo tešiť. To dievčatko, ktoré Slnko vedelo naplniť radosťou, ktoré nevedelo byť nešťastné, lebo veď: bude dobre. Snaží sa, hľadá, dúfa, verí. Všetko márne. Dievčatko opäť plače..

Október, príď. Rýchlo, najrýchlejšie..

Malému Johnovi prischla prezývka Maska, lebo sa večne usmieval, aj keď ho za krádeže bili ako žito. Nikto v skutočnosti nevedel, čo si Johny myslí.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár