Mám to rada. Môžem povedať že to milujem. Aj keď ja neviem čo je to láska. Ale áno, milujem to!
Piatok večer. Po krátkom posedení pri vínku sa ľudia rozišli. Vlastne, všetci išli "žiť" do mesta. Len ja sa vyberám iným smerom. Ech..umierať? Tie pohľady. Čumí to na mňa a dookola sa pýta prečo, prečo nejdeš s nami? Domov? Ty ideš domov?!...Predstav si, tupče! Tak si niečo vymyslím. Zvykla som si klamať. Ukazovať ľuďom niekoho iného. Už od mala som všetky svoje city, emócie a pocity skrývala. Nasadím úsmev, poviem že je mi fajn a ľudia mi uveria. Nemám vo zvyku sa sťažovať. Veď načo aj. Ľudia len prikyvujú a snažia sa tváriť ako veľmi mi rozumejú. A pritom obaja vieme, že to tak nieje. A neobviňujem ich zato. Je to len môj problém, že som taká aká som. A svojím spôsobom mi to vyhovuje..
Takže odchádzam. Stále len odchádzam. Nikdy veci neriešim, nechávam ich len tak plávať. Najradšej by som sa rozbehla a utekala kým by som nedošla na TO miesto. Miesto, ktoré ma obklopí tmou, kde sa skryjem pred všetkými pohľadmi. Kde bude len moje JA, ktoré mi tiež nerozumie. Ale aj tak je to môj najlepší spoločník. Kráčam a kráčam. Do uší sa mi vlieva hudba. Pesnička za pesničkou. Prispôsobujem im chôdzu. Tvárim sa tak, ako sa tvári pieseň. Myšlienky víria hlavou bez môjho súhlasu. Úplne ma ovládajú. V jednej chvíli by som chcela plakať, v druhej skákať a kričať od radosti.
Tmavá nočná ulica. Len sem-tam okolo prefrčí nejaké auto. Mamička by nebola nadšená keby vedela kde sa jej dcéra túla. Aj tak si najskôr myslí že sa niekde opíjam v bare. Ďalšia osoba, ktorá ma vôbec nepozná. A to už je čo povedať, keďže som istý čas obývala jej telo.
Tvár sa mi rozjasní pri každej vežičke, každom malom kostolíku. Všetko je tak nádherné. Tak opustené, tak milé. Prvý krát vyťahujem mobil a..som tu už dve hodiny. Najvyšší čas ísť domov. Vychádzam z toho radu domčekov a opäť sa ocitám medzi nechutnými panelákmi. Rýchlo sa pomedzi ne prešmyknem a už vidím svoju poslednú cestu. Cestu, kde vždy hrajú tie najveselšie piesne. Som šťastná. A stále budem. Aj keď ma ľudia budú opúšťať, aj keď všetko stratím. Tieto chvíle tu ostatnú. Ostane tu príroda, ostanú tu večerné ulice, ostane tu hudba.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.