Nevelmi rozumiem tomu čo sa to tu deje a ako sa to stalo. Keď spracovanie dát je skôr produktom ako procesom. Keď uvolnenie prichádza návalovo a strhne všetky ochranné múry ktoré som si budoval za účelom zakonzervovania svojej aktivity. Budím sa ohrozený. Budím sa do sveta v ktorom je neporiadok, čo je v poriadku. No všetky zákruty spomienok skrývajú nebezpečenstvo. Tanec s ňou, prvý aj posledný drink a všetky farby vystriedané v IKEA pohári. Ráno s ňou, ráno ktoré je mlčanlivo praktické. Pokojne problematické. Nevyspato tragické.

Drink s vôňou Brazílie a zábava s ňou. Napriek tomu že som nespustil zábrany. Osamelý šprint, závod pre trochu tepla ktoré nám pripustí samotu k telu. Násilné poskakovanie po dráhe zo mňa robí obeť. Robí zo mňa korisť záhybov vlastného vedomia v ktorých sa uschováva tieň môjho charakteru ktorý nepresvetlia odrazy slnka z poohýbaných zrkadiel priatelstva.

Odpúšťam ti.

Napriek tomu že mi to poslednou dobou nejde. Napriek tomu že sa neviem zbaviť pocitu ohrozenia. Nebránim sa preto že by som už nevládal utekať. Bránim sa preto lebo ma ohrozuje niečo čo potrebujem mať na dosah. Potrebujem ťa to pociťovať. Potrebujem cítiť odpor keď vstupujem do tvojho toho sveta, napriek tomu že si ho tak často privlastňujem. Potrebujem cítiť ako prenikám,tak isto ako cítim že sa do mňa zabodávaš silou ktorú nedokážem odhadnúť.

Najhoršie je že ani po meratelnom skúmaní nedokážem určiť či som s tebou menej alebo viac.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
phantasia  26. 4. 2014 21:54
great : )
Napíš svoj komentár