Raz mi jedna moja priateľka , volá sa Božena. rozprávala nepríjemnú, ba až hororovú príhodu. V dedine Zámostie, kde chodievala na návštevy ku svojej starej mame a ostávala tam často i na noc, počula raz pred krčmou, rozprávať, staručkého , vyslúžilého vrátnika Sojku z bývalej Petrochemy. Starca , zo strieborným plnofúzom, zvráskavenou tvárou, sťa čerstvo zorané pole, zošúvereného vekom, pamätajúceho ešte na časy, keď Slovensko bolo súčasťou Rakúsko - Uhorska, čudáka žijúceho z Havranom, ktorý ,vekom bol azda rovný starému Sojkovi a tiež aj veľkosťou sa blížil k starého drobnej postave. Poznala ho , vedela že je čudák, ale vyznal sa do bylín a vedel pomôcť aj v chorobe, ba často pomohol aj tam, kde lekári nevedeli si rady. Rozprávalo sa o ňom ,že niekedy za mladi žil dva, či tri roky niekde v starom monastire, kdesi v Čiernej hore , so starým pravoslávnym popom, ktorý ho vraj zasvätil do tajomstiev Mágie, ktorá tam mala starodávne korene, ešte snáď z čias ranného stredoveku a Velkej bitky Srbov proti Turkom na Kosovom poli. Pop nemal nikoho, len Havrana Cakiho,ktorý, ako ho Sojka podozrieval že vie rosprávať ľudskou rečou a nielen opakovať naučené slová, po jednej skúsenosti, keď ho raz náhodou začul ako vraví , ba skôr krákavo škrieka: " Krrrsto, bratte immachšš vrrŕémme jjoossš " - a náhle sa odmlčal, keď zvetril, že je Sojka na blízku. Ale prišiel čas, keď starý pop Sekulič, poručil dušu pánu. Starý pop teda jednej júnovej noci, za splnu mesiaca umrel a Sojka ho pochoval aj z jeho zakrivenou šabľou, ktorú stále nosil pripnutú na širokom koženom nitmi vybíjanom opasku, Zaspieval mu nad hrobom obľúbenú starú srbskú pesničku " Tamo daleko, daleko od mora, tamo je selo moje tamo je Srbia..." pomodlil sa vezmúc zo sebou havrana Cakiho rozlúčil sa z nebohým zo slovami.." Neko ti je lako kod, gospodina stari dobar Krsto Sekulič," a pobral sa na dlhú cestu domov.
Bol teplý letný večer a Boba , si potiahla slastne z trabuka, na ktoré sa tešila celý deň. Konečne jej Chemo doniesoll sľúbenú šišku. Sedela pri stole pod roztrhaným slnečníkom, pofajčievala jointa a popíjala kávu, keď sa k nej doniesli Sojkove hlboké slová. Dnes je spln Zuza, a zajtra je Jána, veru po desiatej hodine, vylezie dnes ten prekliaty tvor. "Joj, nech nás hospodin chráni pred ním", prežehnala sa stará Rybárová. " Už som aj zabudla naň... Ba myslela som, že sa stratil, že viac ho niet"- riekla. " Nie veru, nestratil, nemá sa kam, je tu už odvekov" - tajomne odvetil Sojka.. "Ale, ja som ho vše zahliadol...Za tých patdesiat rokov, po tom ,ako na smrť vystrašil starého Kukučku, až tak, že ten do smrti koktal, ... som ho videl dva razy a raz som počul jeho kopyá dupotať , ručať a mocne sa otriasať a fŕkať. Bolo to počuť z Halgašova, tak silne, ako keby tade išiel nákladný vlak..- vysúkal zo seba jedným dychom a zlovestne starec.. Hmmm- pomyslela si Boba, o čom to ten starý táre? Zrejme si uhol a tak straší starú Rybárku. No, ale aj tak je to čudné, veď starý Sojka nepije a nezvykne tárať.-dumala Boba.. Ale čo, idem ku starkej pozriem Panelák, zajtra začínam v škole o desiatej, to je paráda. A pospevujúc si hip- hopovú pesničku " Som mentálny akrobat" pobrala sa veselo domov. Večer prebiehal, ako obvykle. Stará mama čítala jej obľúbenú knižku " Tom Sauwyer a Haclebery Fin. "Večeru máš na sporáku Boženka" - obrátila sa k Bobe stará mať... Zase som nevedela nájsť telefón- sťažovala sa stará mať... "mala mi volať Ľuptáková z Podbrezovej"- chce, aby som jej spravila účtovnú uzávierku za posledný kvartál šomrala si popod nos , akoby to Bobu zaujímalo... "Nakoniec som ho našla bol v skrinke v aute, zato som ho nepočula" - hundrala stále.. " ale pôjdem aj tak do Podbrezovej, stavím sa aj pri Ľuptáčke a skočím za Desanou do Kolkárne, máme cez víkend turnaj, treba mi zistiť čo a ako.
"Tak sa najedz Zlatko a pozri si televízor. A nie že tu nájdem , keď sa vrátim mladého Filipka, ako si naťahuje gate, lebo ho pretiahnem lopatou po chrbte" vyhrážala sa stará mať. "Rozumela si? ..Božena.. Rozumela Si"? Ale áno, stará mama. .. Rozumela.." A mimochodom nohavice si naťahoval preto, lebo som ho poliala kávou, tak si ich čistil." " NOó´, veď hej " - ironicky kontrovala stará mama, len prečo si potom, zabudol pod tvojou posteľou slipy..? HMMmm? to ti nepovedal?... BOba cítila , ako sa červená a vzápätí sa jej zmocnil hnev na toho tĺka Paľa.. prečo jej nepovedal že si zabudol slipy...? No čo? pokračovanie -ozvala sa stará mama- nechajme to už tak. Ahoj Boženka -pozdravila Bobu a dodala.. " Neviem kedy sa vrátim " a bolo už len počuť buchnúť dvere.
Super- pomyslela si Boba a pobrala sa svižne do obývačky, odkiaľ bolo počuť hundranie televízora. Panelák už bežal v plnom prúde, tak sa ako mačka natiahla na gauč a zo spokojným pradením začala hltavo sledovať hrdinov populárneho seriálu ( populárneho, ako pre koho.. pozn. autora ) .
Zobudila sa - vonku sa už stmievalo.. Ach.. - zaspala som - uvedomila si . Trochu ju zamrzelo, že prepásla zápletku fešáka Masláka z jej obľúbenou Endži. No nič, idem do sprchy .. Šup , šup a svižne vyskočila z gauča sťa kuna. Vybehla hore po schodoch do kúpelne , ktora bola neďaleko jej izby. Mala rada tento starej mamin dom.trávila tu väčšinu času. bpla tu vlastne doma. rodičov mala rozvedených a ktovieaký záujem o ňu nejavili.
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
gudro
28. 11.novembra 2014 08:56
Poviedka napokracovanie
Napíš svoj komentár