Utorok, posledná hodina fyzika a ja odchádzam.
Super? Možno... Nejdem domov ale rýchlo na druhý koniec mesta na endokrinológiu. Takže prebehlo mi mysľou, že zase raz nebudem chápať fyzike no snáď sa tam netrepem zbytočne.
Prišla som, bolo 12:45, ordinuje od 13:00, čakáreň plná, môj tlak - vysoký. "Dýchaj Andrea, dýchaj" pomyslela som si...
Hodina. Prešla hodina ! a predomnou bola stále kopa ľudí z ordinácie tuším nevyšiel ani ten prvý. Mala som ešte vybaviť nejaké veci v meste tak som sa teda postavila a rozmýšľala, zkade budem mať ospravedlnenku. Respektíve dúfala som, že ma nezapísali.
Tá suka tam mala byť do tretej. O 14:45 tam už nik nebol. Díki moc.
Streda, 6:00 ráno, zvoní mi budík. Zase raz nejdem do školy ale na endokrinológiu pre výsledky ktoré som včera "nestihla" prevziať.
Som tam. 7:03. Doktorka ordinuje od 11:00 ešte stále to nebol stav "jebne ma" ale s jemne agresívnym hlasom som volala mame, ako mám ísť teraz k mojej obvodnej na krv, ked nemám výsledky z endokrinologie.... Ja fakt neviem, čo mi povedala, ale zložila som, lebo sa to na mňa všetko dovalilo ako som sa tam drbala cez celé mesto ( ďalej tá ordinácia už byť ani nemôže ! ) výsledky nemám a teraz sa mám drbať na druhý koniec mesta a to doslova ! k obvodnej, ale bohužiaľ bez výsledkov takže predpokladám, že ma pošle domov a ja zase nebudem mať ospravedlnenku.
Som tam. DOVOLENKA od 20.4. ........... Nie, ešte stále som nebola natoľko rozčúlená aby som si schuti zakričala "Do piče " oEšte stále som sa dokázala kontrolovať. Teda aspoň zatiaľ. Volám mame. Nič z toho. Idem domov. Bez výsledkov, bez krvi, bez ospravedlnenky, hladna, smadna, s krutiacou sa hlavou...
Je o mne všeobecne známe že ma chytá panika v blízkosti akéhokoľvek zvieraťa no a hľa, veľký čierny pes predomnou. Bola som pár metrov od domu, ale musela som sa otočiť a bežat preč, obísť jednu celú ulicu aby som sa nedostala do kontaktu so psom.... Po ceste som stretla na ulici< veveričku. Niekto nemá tú možnosť vidieť ju ani v lese dokonca ani raz za život, ale ja, "milovník" zvierat.......... nie, to stále nie je všetko milí priatelia.... ešte sa mi do cesty priplietlo pár holubov a čierna mačka. Neviem či je potrebné zdôrazniť, že som mala chuť vraždiť, ale všetko som to v sebe dusila. Aspoň zatiaľ. Už som bola fakt blízko .... ALE stretla som skupinku rómov ktorých som bez rozmýšľania obišla a následne počula " EEEEEEJ , peknáá" Dosť. Toto bola tá posledná kvapka ktorá konečne kvapla a vybuchla som. Extrémne som vybuchla lebo TOTO bolo posledné na čo som mala chuť počúvať nejakých jebnutých ľudí. "Kurva" .... ozvalo sa celou ulicou a tak som tu. je 8:21, o 10 pôjdem po 3x pre tie výsledky , snáď budem prvá, lebo o 12:30 mi odchádza vlak do BA. Tak mi prosím sľúbte že ho po tomto všetkom nezmeškám, lebo dnes už je možné všetko. Prajem Vám pekný deň a ospravedlňujem sa za nadávky, ktorými som možno demoralizovala tých morálnych.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
myzu252010  20. 4. 2011 10:27
ako sa hovori-„ked sa nieco drbe,tak poriadne”velmi dobre takyto„skvely” den poznam a tiez reagujem rovnako...ale to asi kazdy...taketo dni treba proste len prezit...
Napíš svoj komentár