Sklamaná....emocionálne plytká....zlomená, pohodená v schátralej chatrči pri zhnitom koši plnom spomienok, obkľúčenom tonami papiera neidentifikovateľnej farby, s chýbajúcou perspektívou a falzifikátom srdca bez kúska nádeje, topiaca sa v smole, nedôverčivá, čoraz viac schúlená v oblakoch dymu bez najmenšej chuti žiť. Taká som. Vinná.
Bez obhajcu. Bez argumentov, bez seba...a čo je horšie, bez duše. Tá sedí na pníku a hľadá si iné bludisko. Nie som hodná ani špiny, ktorá sa na mňa lepí, som VINNÁ, zabila som..
Že nie?...Stalo sa to takto...

Zaľúbila som sa.
Podala som sťažnosť
Ja navrhovateľ, on odporca
Sťažnosť opodstatnená
Súhlasí, že nebude opakovať činnosť,
na ktorú bola podaná sťažnosť;
krvou sa ospravedlní .

Ale i oni oklamali moju skormútenú dušu a tak musela som konať...
Zomrela
Som
JA
I MOJE sny
Zabila som
SEBA...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár