Akési vlhko v očiach cítim, ten pocit nepoznám, je mi neznámy.
Niekoho ruka dotkla sa tej mojej, pošepla metaforu akúsi ,... nepomohli úsmevy.
Tvár hebká a krásna sťa Snehulienka, utápa sa v čomsi...v čomsi pre mňa neznámom...
Bojím sa...ruky jedna v jednej trasú sa, domov sa pýtajú, otrávené už sú úsmevom.
Už cítim to čosi všade,
Zakonzervovaná v ľade.
Čakám pripravená na všetko a na nič,
Líca akoby, hladil mi bič.
Dokedy v nevedomosti budem?
Dokedy klamanou ostanem?
Dokedy slzy za neznáme budem pokladať?
Tak dokedy , kvapky zo slaného mora, budú ma napĺňať?!...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
n0win0u
21. 7.júla 2010 21:19
Napíš svoj komentár