Narodil som sa do skromných pomerov na predmestí malého mestečka , žartujem. Asi by ste sa o mne radi dozvedeli tak, a to bude možno pre niektorých sklamaním, nevediem žiadny extra výnimočný život. Som pomerne normálny (niektorí si myslia opak posúďte sami) obyčajný chalan so špecifickým zmyslom pre humor . Keďže naši ma držia nakrátko, také slovo ako diskotéka nepoznám. A vlastne tak trochu som si na to zvykol. Po všetky tie pre mnohých pekelné pubertálne roky som pochopil, že nech sa snažím ako snažím žiadny dlhodobý efekt to nemá ani nebude mať. A tak som toto obdobie, ktoré stále trvá strávil na kofole a pizzi a podobných srandách s mojimi kamošmi.Tých pár prípadov, kedy sa nešlo nikam a nudil som sa doma som nazval "prípady domáceho násilia" kedy ma naši častokrát nútili k domácim prácam.
Ja, prirodzený odporca akejkoľvek roboty som si tak vypestoval nenávisť k domácim prácam akéhokoľvek charakteru. Moja jediná útecha v tom období bola vidina niekoho,(okrem kamošov) s kým by som dokázal tráviť čas von, mimo sadistických upratovacích praktík mojej mamy Začal som túžiť po niekom, kto by ma pochopil, súcitil so mnou, podržal ma. začal som túžiť po láske.
No tá akosi nie a nie prísť. Dnes som už pochopil kde som robil chybu. Veľmi som sa do toho hrnul. Teraz som zástancom filozofie "čo bude bude netreba sa nikam hnať". Každopádne, dočkal som sa, práve vtedy keď som to najmenej čakal. Stalo sa to za veeeľmi záhadných okolností ktoré možno rozvediem neskôr... začalo sa to fajn, rozumeli sme si... Avšak tak rýchlo ako sa to začalo tak rýchlo sa to aj skončilo. Trochu ma to aj mrzelo. Po tejto skúsenosti som dospel k záveru, že 75% dievčat v našom meste nemá za cieľ vo svojom živote nič iné, iba chodiť s hiphopermi a týpkami podobného rázu.
Každá skúsenosť dobrá skúsenosť. Aspoň tak sa hovorí. A prekvapivo, aj táto mala vcelku pozitívny dopad. Začal som si viac vážiť to, čo už mám a nespoliehať sa, že všetko čo si zaželám sa okamžite splní. Kamoši vtedy v mojich očiach stúpli, lebo ma podržali, súcitili so mnou. Dávali to síce najavo tým takým exotickým štýlom ale hlavné bolo, že puto medzi nami sa upevnilo a stalo sa skoro nerozlučiteľným.
Práve vtedy, keď som mal toľko pocitov v sebe, sa začal blížiť koniec roka a stresy stresy a zase stresy. Spolužiaci sa správali trochu bláznivo čo som považoval za negatívny dopad stresu na ich už aj tak veľké eg . alebo to možno bola radosť z toho, že je koniec roka, ale to už odbočujem. Mňa ale tie stresy akosi obchádzali. mal som fajn známky takže som nemal čo viac riešiť. U nás je automaticky ten, čo má lepšie známky ako priemer, bifľoš, Bifľa a nevem čo ešte. Koniec roka mi prakticky priniesol "slobodu" od nášho totalitného školského režimu .
A už som sa dostal do súčasnosti. Sedím za stolom, píšem tento blog a po jednom z mála doslova úžasne strávených dní mám pocit, že už nič nemôže byť lepšie. Chcem aby to tak ostalo. A preto dúfam, že tento siahodlhý možno trochu nudný text vás až tak nenudil a že vám stál za tu trošku času. Ak áno, teším sa. Nechávam vám priestor, vyjadrite sa, nech viem, aký dojem som vo vás zanechal.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kuto
9. 8.augusta 2008 11:12
je to ozaj good a ked sme pri tych kamosoch tak od toho tu sme aby sem ta podrzali ked treba
2
Vôbec to nebolo nudné, naopak veľmi zaujímavé
Ja k tomu asi takto: pekne si to napísal ..... aaaa čo má byť to bude, tak ako píšeš, súhlasím, takže žiaden strach a ešte jedna vec: šak trocha domácich prác nezaškodí ... hm?
PS: V núdzi spoznáš priateľa.
Ja k tomu asi takto: pekne si to napísal ..... aaaa čo má byť to bude, tak ako píšeš, súhlasím, takže žiaden strach a ešte jedna vec: šak trocha domácich prác nezaškodí ... hm?
PS: V núdzi spoznáš priateľa.
Napíš svoj komentár