Balím sa na Inovec. Spacák, nejaké to oblečenie, trochu jedla. O pol druhej pri chádzam vlakom do Novej Baňe. Tu sa mám stretnuť s milovanou. Prichádza až za hodinu. Zatial v nedalekom bufete stiahnem jednu kofolu. Ked ju milujes nieje co riešit. ... Kym nam pride autobus dame dalsiu kofolu.... Sedime v autobuse, von sa nam nechce ...mrholi studený dážd, je sychravo a zima.... Zcinam stúpať .... čaka nás 1,5 hodinovy pochod v daždi a zime.... Ako stupame dažd sa mení na tažký a najmä mokry sneh. Aj napriek tomu že sa snažime pred vlhkom uchranit,mrazive kvapky prenikaju do špiku kosti. Tešime sa na horuci čaj s rumom na chate. Prichádzame k chate neviem sa dočkať hrejivej náruče chaty. Prichádza však šok. Chata je zavretá, okná zamrežovane. Nemame sa kam schovat, vsade je zem nasiaknuta ako spongia. Prepada nas panika. Snazime sa dovolat chatarovy. Je vsak velmi zly signal. Sme utrapeny ale snazime sa mysliet pozityvne. Nakoniec prichádza druhy chatar... Sme zachránený. Zachvílu sa skrehnuými prstami snazim založit oheň v piecke ..... Asi po 20 minutach sa to konečne podarí... Teplo v chate a čaj s rumom v nas posilnuje tužbu zabudnut na tu zlu cestu....
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár