Jediná výhoda toho, že tu mobilne pobehujem všade v noťasom je to, že nemám v každej izbe pripojku, tak som odrezaná od netu. Žiaden blbý závislácky facebook, žiadne icq, žiadne maily, len ja a moje milované prednášky z ekológie. Nemám žiadn pokušenie, trčať na nete a zabíjať čas.
Keď sa učím, som hypersenzitívna na hluk. Niekedy mi lezú na nervy aj čvirikajúce vtáčiky vo dvore. Ujo na chordátoch by ma asi za to preklínal. On nevie pochopiť ani to, že keď idem do školy, mám štuple v ušiach a počúvam hudbu. Vraj mám počúvať vtáčiky, ako si tam okolo našej školy pospevujú. Žiaľbohu, ja tam počujem tie lahodné zvuky električiek a hluk áut, tak si radšej pustím hudbu do hlavy.
Prestávam mať rada tie operence. Oni si voľne po vonku lietajú a ja tu musím doma sedieť na riti a učiť sa prudko zmysluplnú ekolu. Onedlho si ich „obľúbim“ ešte viac. Čakajú ma dlhé hodiny v spoločnosti našich školských vypchatých potvor. Pamätám si, že keď som bolá malá-možno tak 10 rokov dozadu, chodila som sem do tých zbierok, pokochať sa skapatými zvieratkami. S obdivom som pozerala na tých zúfalých študentov, čo sa to všetko učili rozoznávať. Nikdy by som ani nepomyslela, že o pár rokov budem na ich mieste stáť ja. Život je nevyspytateľný. Kto vie, kde budem o ďalších desať rokov.
Dosť bolo. Mala by som pokračovať v mojej ušľachtilej činnosti nazývanej učenie. Dozekolovatenia.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Teraz už viem, že najlepšie sa učí vtedy keď sa zadebním v izbe skoro ráno (keď všetci v dome spia).