Stojim nad telom a potichu premyslam, Ci gulka hlavou nebola sebaklam. Duch s dymom zarovno stupaju od tela, Viem iste jedno, ze toto si nechcela. Ked zmodral papier, scervenela dlazka, Aka to morbidna, konecna fraska. Miesto slov izbou nesie sa ozvena Vydychu jedneho-nikoho bez mena. Konecne odlozi serednu masku, Celemu svetu polozi otazku: "Ma to byt takto? Inak to nebude!" Po slabom ziti skonci sa v neklude. Nechap ma zle, ved takto niet bolesti, Takto Ta Sanca uz budik neprespi. Nie je uz ostrie, nebude temno, Ostava prikryt sa prikryvkou zemnou. Tak ja uz pojdem, mam dalsi dzob, Ma sa kto postarat o dusevny hrob. Priamky sa pretli, hoc len na okamih A idu si dalej, rychlostou skonanych. Bon Voyage Blog 4 0 1 0 0 Komentuj