oko sa kotúľa a zažmurká na mňa...
Svet patrí tým, ktorý sa nezastavia
a tak ani ja nesmiem stáť,
nie je čas stagnovať.
A tak robím čo odo mňa chcú.
Ty zapískaš a ja priletím.
Povrchné kreatúry pozor!
Ani ja nebudem stáť,
budem rásť, budem rásť!
Trieskam na vráta drevenej brány.
A moje plecia slnce hladí.
Brána je dokorán, okolo havrany,
ľahko sa nesú nočnou tmou
splývajú s ňou, splývajú s ňou.
Ich masky slnko neodhalí
v dave bosých nôh sa skryli.
Sklenené oko gúľa sa sem,
rýchlo, rýchlo vkráda sa vnem.
Každý si sedí v kruhu, v tme
zhŕňa si hlinu do svojej jamy.
Zhŕňa si, zhŕňa pre seba, pre teba
dostatok nie je jej, treba jej treba
a možno ostane trochu aj mne
no veď sa uvidí, zistíme sami!
A havran čuší v tieni kríčka,
Hlinu si ukradla falošníčka!!!!
Vráť hlinu do vráščitých rúk!
Pokoj inak zmení sa v ruch!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
leiasolo
30. 7.júla 2010 22:59
Pôsobí to ako nočná mora! Taká poctivá desivá nočná mora!
Napíš svoj komentár