Nenávidím svoj život stále viac,
Ďalej už tu za vami nemôžem stáť.
Moje oči zaplavili slzy,
čo všetko som urobila teraz ma mrzí.
a preto ti píšem tu na tento papier,
to čo by si mi raz aj tak vyčítal z pier.
Stal sa zo mňa jeden obyčajný samovrah,
urobila som posledný, bolestivý a predsa krásny žiletkou ťah.
Krv sa mi vylieva,
som ako na kríži,
teším sa z toho že môj posledný výdych sa blíži.
No ešte spomínam na všetko krásne,
nebolo toho veľa, no bolo to jasné.
A už sú tu tie posledné sekundy, chvíle,
preto si si našiel tento list na stole.
Chcela som ti ním povedať,
ako veľa si pre mňa toho znamenal,
a že nechcem aby si na mňa zabudol,
ale len v dobrom spomínal.
Prepáč mi tu krutú pravdu, čo ti možno srdce tlačí,
nikdy na mňa prosím nezabúdaj,
veď aj ja sa lúčim v plači!!!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár