Sú noci ako tie, ktoré sú prebdené,
s otvorenými očami vnímajúc svet ,
nie pred nami, ani za nami
ale práve tu a teď.

Sú lásky ako plamene,
aj sladké ako med,
no nevyhnúc sa premene,
zvädneme ako ruže kvet.

Pôvabné lístky, farebné kamene,
pretvárky, sľuby i klamstvá čierne.
Zahoďme to! Každý deň hynieme,
poďme spolu v ústrety našej smrti.

Nie je ti to po chuti?

Čo tebe chutí, to mne tiež,
a to ty, láska, dobre vieš,
mysle spletieme dokopy
a hľadajme spolu štastia liek.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár