Sú noci ako tie, ktoré sú prebdené, s otvorenými očami vnímajúc svet , nie pred nami, ani za nami ale práve tu a teď. Sú lásky ako plamene, aj sladké ako med, no nevyhnúc sa premene, zvädneme ako ruže kvet. Pôvabné lístky, farebné kamene, pretvárky, sľuby i klamstvá čierne. Zahoďme to! Každý deň hynieme, poďme spolu v ústrety našej smrti. Nie je ti to po chuti? Čo tebe chutí, to mne tiež, a to ty, láska, dobre vieš, mysle spletieme dokopy a hľadajme spolu štastia liek. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj