Ten pocit, ten pocit, ked ides niekde na tri mesiace z dvomi najlepsimi kamaratmi a oni ta pri tretej moznej prilezitosti postupne obaja sklamu je na nezaplatenie.
Ten pocit ked je clovek z ludmi a predsa je sam, ked nema komu povedat co ho naozaj trapi tak ten je na nezaplatenie.
Ten pocit ked ta zradi najlepsia kamaratka niekolkokrat za sebou a este aj potom je to moja chyba aj tento pocit je na nezaplatenie.
Nastal cas ked sa clovek naucil nevraviet co si mysli, lebo vie ze ho i tak nikto nepocuva. Ked sa raz odhodla nieco povedat, co zazil co ho trapi. A v polke mojej vety ma prestanu pocuvat, tak toto je na nezaplatenie.
Ten pocit ked ma vsetci ignoruju a mozem robit aj kotrmelce, aj tento pocit je na nezaplatenie.
Potom si clovek uvedomi su to naozaj kamarati/priatelia, su to naozaj ludia pre ktorych by som bola schopna spravit cokolvek?
A ja si aj tak vzdy poviem ze su.. i ked som sa v nich sklamala viac ako je pekne, ale ludia potrebuju k zivotu ludi, clovecinu, ludskost. Samota zabija..
A potom si na konci kazdeho preziteho dna pustim pesnicku "strasne ma bavi tento svet, strasne ma bavi tento svet"
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.