Bol vecer akych bolo v poslednom case dost, ked sama v svojom byte.. hrabala sa v minulosti a hladala sposob ako to cele zachranit, ako sa vysporiadat s Tomasovou naladovostou a nevysvetlitelnymi vybuchmi, ktore sprevadzali ich spolocny zivot, verila, ze ak bude dostatocne trpezliva a bude sa to snazit pochopit bude vsetko v poriadku.. Cim dalej, tym to bolo horsie a horsie..
Na slova typu, "si mi uz na nic:, "nepotrebujem ta, a neotravuj ma", "nechce sa mi tebou zaoberat, nezaujimaju ma tvoje problemy a pocity" si uz zvykla, bolo to vtedy ked Tomas mal svoju naladu a ked jej dal jasne pocitit ze je len doplnkom v jeho zivote. Jana napriek tomu citila ze sa nesmie vzdat, aj ked jej pukalo srdce ked si musela vypocut to vsetko a otazku: "Preco mi take nieco hovoris?" dostala odpoved "lebo sa mi chce, lebo som asi vadny a nevazim si ta a asi si ta uz vazit nebudem, ale nechcem sa rozist mne toto vyhovuje, ak mas problem urob to ty... " toto bolo to co ju dostavalo do sialenych situacii, ked si priala aby to skoncilo, no na druhej strane vedela ze nechce prist o mozno zivotnu lasku..
V ten vecer to bolo este o nieco horsie, bola pockat Tomasa na letisku, snazila sa byt k nemu mila.. snazila sa ho chapat, mal opicu z predoslej noci, ked jej opity volal ako sa za seba hanbi a ze je jedina ktorej sa moze zverit... tesila sa ze jej to povedal, aj ked v takom stave.. v metre sa zrazu Tomas rozhodol: "Vies ty co? nemam dnes na teba chut, si nejaka divna, nebudem spat u teba.." A skor ako sa Jana stihla spamatat, vystupil z metra... Mala toho dost, nerozumela nicomu, znova plakala ako uz mnohokrat predtym.. spolucestujuci sa len prizerali sucitnym pohladom, ako keby chapali ze sa deje nieco vazne..
Nedalo jej to a ked prisla domov, zavolala mu, aby ho znova (tak ako tolko krat predtym) skusila presvedcit aby prisiel.. telefonat bol v klasickom duchu, znova reci o tom ako ho otravuje ked mu vola teraz.. Jana to nevydrzala: "Takto to dalej nejde.. nemozes sa ku mne takto spravat, ja to uz nevydrzim" "Takze to chces ukoncit?" Spytal sa Tomas.. "Asi ano, neviem uz co dalej.." "Tak dobre ked to chces skoncit tak ti uz mozem povedat ze kym som bol prec zbalil som ine dievca.. potreboval som si dokazat ze mam aj na ine nez len na teba, ale neboj bozkavas sa lepsie ako ona.."
Toto bol koniec, Jaana zlozila telefon, pozbierala posledne zvysky sil a napisala toto:
Jemny vanok prinasa pokoj
do duse a na vsetko vokol.
Do zil prudi zivot naposledy
nic nebude take.. ako vtedy...
Neda sa viac v tomto svete
bez zmyslu bludit dalej
opustila ma uz navzdy
aj posledna nadej.
Adrenalin v krvi nebezpecne stupa
posledny nadych, uz je to tu
moje telo bude potravou supa
dala som laske poslednu obetu
Odchadzam, lebo nemam tu miesto
koncim so svojim zivotom
Zobudis sa v noci a zrazu vies to,
odchazam navzdy... zbohom...
Potom sa nadychla a urobila krok do prazdna...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
Velmi pekna poviedka Holow. Aj ta lyricka vsuvka bola fajn.
1. Aka vytahova sachta prosim ta ? Mozno Jana spadne do ziveho plotu a zlomi si len clenok. A v nemocnici spozna mileho a dobrosrdecneho lekara, ktory ju pozve na veceru ... ehm, ale to uz sa nechavam uniest
1. Aka vytahova sachta prosim ta ? Mozno Jana spadne do ziveho plotu a zlomi si len clenok. A v nemocnici spozna mileho a dobrosrdecneho lekara, ktory ju pozve na veceru ... ehm, ale to uz sa nechavam uniest
3
2.no lebo vytahova sachta a basta..nechaj mi moj udel fantazie,hey? padne do sachty, tam najde monštrum.pozor. vegetarianske.pobozka ho.dostne ekzem.a bude. je na mne citit vplyv Kinga a kadlečíka?
4
No krasne Tomas je prasa, zabit ho je mal zacala by som sa k nemu spravat rovnak prasa k prasatu si sadaaa a hej neni Jana nahodou emo?
5
Pane Boze, co furt Emo, preco by nejaky hrdina mojej poviedky mal byt Emo... Tomas je prasa.. sak ako kazdy chlap nie....
Napíš svoj komentár
a janu by som zasvätila do tajov feminizmu.
lebo jana si nezasluzi byt handrou.ale motylom
pozri..kym jana nepovie dost, budeme si o nej mysliet, ze je s tomašom, lebo jej vyhovuje trpiet, a tak sa nasa prvotna lutost trasnsformuje do nepochopenia.
a krok do prazdna by mal znamenat skok s PADAKOM (priatelia) do naruce a nei do vytahovej šachty
pán spisovateľ