PS: prepáčte za niektoré gramatické chyby
Yralyn a Jis"Kassa uháňali na svojich koňoch. Nachádzali sa niekde, neznámo kde, v Fon-Du-Lacských snežných lesoch - pôvodne vyšli iba na vychádzku zo svojho tábora ktorý mali pár kilometrov daľej, a na to aby Jis"Kassa nazbieral bylinky pre svoju alchýmiu, no tento malý výlet sa zmenil na zbesilú nahánačku. Prenasledovali ich vlkolaci ktorí bežali plnou rýchlosťou za nimi - no boli približne rovnako rýchli ako ich kone, dokonca aj zo záťažou brnenia ktoré na sebe mali. Rýchlosťou, akou mohli najviac kone bežat, sa predierali cez drobné úzke potoky a husté zasnežené lesy. Sneh pod kopytami sa každým záberom dlhých štíhlych noh rozvíril a zanechal tam malé stopy, ktoré o pár sekúnd zadupala celá svorka vlkolakov. Vyzeralo to, že vlkolaci si s konmi držia stále rovnakú vzdialenost, nevzdaľovali sa, no ani sa nepribližovali. Známym faktom je, že dospelý vlkolak vydrží bežat v kuse tri hodiny, natož kôň o niečo menej, takže Yralyn a Jis"Kassa utiecť nemohli. Skôr či neskôr sa vlkolakom museli postaviť.
, , Tt-a-kk čč-o-uu-r-oo-b-íí-m-ee? "" zakričal Jis"Kassa roztraseným hlasom počas jazdy smerom k Yralyn a zadíval sa na ňu.
Yralyn obzrela situáciu za nimi a zhodnotila že musia stále unikať, aj ked tušila že kone to nevydržia. Pod sebou cítila spotenú pokožku koňa, ktorému sa okolo úst začala tvoriť biela pena. Jasný znak, že kôň bol na pokraji fyzického vyčerpania.
, , Je tam príliš veľa vlkolakov! Nemôžme sa ešte pustiť do boja...! "" odvetila mu priduseným hlasom po tom čo sa obzrela dozadu na situáciu.
Na začiatku nahánačky narazili na celú svorku, asi tridsať vlkolakov. Yralyn si ihned uvedomila, že taký počet vlkolakov útočiacich naraz, by bol pre nich fatálny. Ani s ich mágiou a schopnosťami boja s ich zbranami by nestihli vybránit všetky útoky.
Onedlho zostávalo len jedenást najvytrvalejších ktorý si nedali pokoj, a tých dvoch za každú cenu museli dohnať. Yralyn náhle prudko potiahla uzdu a otočila kona oproti nim. Jis"Kassa to nečakal, jeho kôň klusal daľej ešte patnásť metrov kým si uvedomil že Yralyn zastavila. Dvaja vlkolaci boli vpredu, tí najrýchlejší a najvytrvalejší, pár metrov od ostatných ktorý mali na tvárach víťazoslávny výraz.
Yralyn vytiahla luk, natiahla tetivu a strelila. Šíp sa najbližšiemu vlkolakovi vnoril do lebky, prestrelil ju a vlkolak, ktorý, bol na mieste mŕtvy, sa zvalil na zem. Jis"Kassa urýchlene zosadol z kona tiež, rozbehol sa smerom k boju a počas behu vybral spoza chrbta dlhý ostrý oštep. Plnou silou ho hodil do druhého vlkolaka ktorý bol od neho iba pár metrov. Vlkolaka oštep skolil a zosypal sa na zem so smrťelným poranením, kedže Jis"Kassa vždy mieril na vitálne orgány. Yralyn luk hodila na zem, zoskočila z kona, ktorý sa od vyčerpania zvalil na zem do príjemne studeného snehu, a obaja naraz vytiahli svoje primárne bojové zbrane. Yralyn obrovský ostrý obojručák pokrytý zložitými magickými runami a Jis"Kassa mečovitý oštep ktorý sa na slnku leskol ako úplne nanovo vyleštený. Dvaja další vlkolaci na nich v rýchlosti nabehli a to bola obrovská chyba. Jeden z nich sa nabodol na Jis"Kassovu dopredu nastavenú kopiju. Druhému ktorý mieril na Yralyn, podsekol nohy obojručák. Padol na zem, začal skuvínať a Yralyn ho chladnokrvne dokončila bodnutím do hrude. Jis"Kassa vlkolaka nabodnutého na kopiji, ktorého už stihol prekliať za to že mu zašpinil od krvi aj predtým dokonale vyčistenú drevenú rúčku, dal dole nohou zo svojho oštepu. Toto všetko sa udialo behom pár desiatok sekúnd. Daľšia vlkolačia vlna pozostávala už zo zostávajúcich sedem vlkolakov. Obaja zaujali svoj bojový postoj a trpezlivo čakali kým vlkolaci podniknú prvý útok. Yralyn prvému, nepozornému vyrazila tesáky a zlomila ruku jej tvrdou rukavicou. Vlkolak zo zbabelým zavíjaním hned zutekal z bojiska. Daľší si akosi zabudol obranovať ľavý bok tak ho veľmi rýchlo odrovnala svojím tvrdým a hrubým štítom ktorý mu jediným švihom do boku hrude dolámal rebrá. Posledný čo útočil na Yralyn zaujal trpezlivý postoj, ale kedže nemala toľko času, použila nanho Kríž El Kahira. Mečom vykonala znamenie kríža a vyslovila svatú formulku. Vlkolaka trafilo presne do hrude a rozpadol sa na prach. Jis"Kassa bojoval taktiež proti trom, dvaja už mŕtvy ležali v snehu. Vlkolaci nemali dlhé zbrane, takže proti jeho dlhej kopiji jednoducho nemali šancu. Ani len sa k nemu priblížiť. Posledný bol očividne zbabelý na to aby bojoval sám, takže z bojiska zutekal tiež, a ani sa neobzrel. Ako Yralyn kráčala k Jis"Kassovi, aby sa ubezpečila že je v poriadku, spoza stromu na nu vyskočil posledný vlkolak s bojovým zavytím. Doteraz sa divila kde bol. Vyzeralo to tak, že je vodcom svorky. Mal vačšie bojové bodáky na rukách, a aj celkovo mal mohutnejšiu stavbu tela. Yralyn sa pohotovo uhla z dosahu bodákov a zaujala postoj na zmatenie protivníka. Mečom naznačila že ide útočiť na pravý bok, no v skutočnosti čepelou zamierila na ľavý bok. Vlkolak to ešte stihol zaregistrovať, a útok vybránil, no Yralynin meč sa zasekol v medzere medzi jeho bodákmi, pohotovo to využila a plnou silou švihla mečom smerom dole. Vlkolakovu ruku to prudko trhlo dole a celkom jasne ju zlomilo, čo značil nepríjemný krupavý zvuk. Yralyn priložila meč na hrdlo zvíjajucému sa vlkolakovi v snehu.
, , Kto vás poslal? "" prísne sa spýtala.
Z diaľky sa znudene ozval Jis"Kassa ktorý si čistil kopiju od krvi: , , Aj tak ti to nepovie, radšej zomrie, ved to poznáš.""
Viac mu pritlačila meč na hrdlo, čo vlkolakovi stačilo na to aby aspon roztraseným hlasom rýchlo odvetil: Nie! Poviem vám to, naozaj!
, , Tak? "" pritlačila meč ešte viac. Strach sa mu zračil v čiernych očiach.
, , Eh... poslal nás náš hlavný stratég... aby sme vás zajali."" vystrašeným hlasom odvrkol a pomaly sa zabáral hlbšie do snehu, aby unikol ostriu meča ktoré sa nepríjemne približovalo.
, , Prečo? "" vyslúchala daľej Yralyn so zdvihnutým obočím.
, , Nepovedal nám nič, iba to aby sme vás zajali! Nič iné! "" zúfalo zahučal vlkolak.
, , Naozaj? ! To je všetko? ! "" panovačne na vlkolaka vykríkla a ešte viac mu pritlačila meč, tak že sa čierna srsť zafarbila na červeno.
, , A-áno! Neklamem vás, len si robím svoju prácu."" odvetil priškrteným hlasom a očami akoby vyhánal jej meč preč od jeho hrdla z ktorého tieklo trocha krvi.
Yralyn varovne zdvihla meč, no založila ho do puzdra namiesto toho aby ho podrezala.
, , Tak vypadni odtiaľto! "" zakričala naňho a rukou ukázala smerom k ich, vlkolačiemu, územiu.
Vlkolak sa neisto postavil, ako keby neveril že ho pustila, ale hned na to sa po štyroch rozbehol preč až sa za ním prášilo.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár