tvoje svetlo ma vedie.
Hoc viem, že všetko už zhorelo,
stále to ďalej tlie.
Spomínam na to, ako sme sa spoznali
a naše pohľady sa stretli.
Ako tvoje srdce krásne hrialo
a cítil som sa tak, ako nikdy predtým.
Tak zas rozdúchajme ten oheň,
poddajme sa a zhorme spolu.
Tak ako vtedy, nečakane
jasné vzplanutie nás spálilo.
No ty si už ďaleko
a nenávratne preč,
tak neostáva mi iné,
ako blúdiť tmou sám.
To svetlo ostalo iba v mojich spomienkach,
hreje už málo,
no nezabudnem nikdy
na oheň, čo v nás vtedy horel.
Je to už iba klam,
čo ma tmou mámi,
je tu už koniec
a ja kráčam tmou sám...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
midnightlady
24. 9.sept. 2010 01:23
Napíš svoj komentár