No toto ráno bolo niečim iné, sníval sa mi divne milý sen, niečo medzi nočnou morou a príjemným "ružovým snom".
Ten sen bol totiž skôr spomienka na jeden silvester, ktorý sme sa bavili s kamošmi s nitrocelulózou. Je to zvláštne, mne sa nezvykne nič snívať, ak aj áno, tak tie sny niesú takéto, teda presnejšie nezvyknem snívať o niečom, čo som už prežil. Tento sen bol zvláštny aj tým, že bol živý, viac než živý, celý ten momnet som si prežil ešte raz. (teda ako to bolo)
Jeden večer pred silvestrom som sa s kamošom zhodol, že ten rok musíme vyviesť niečo fakt streštené, šialené, niečo, čo bežne nerobíme na nový rok, lebo ako na nový rok, tak po celý rok...
Ten večer myšlienky posilnené pivom a družnou náladou, kombinované zo znalosťou "brizantnej" chémie vyprodukoval nápad, ktorý hraničil s abnormálnosťou a zahrávaním sa so životom. Rozhodli sme sa vyrobiť (pár desiatok) gramov nitrocelulózy, výbušniny známej armáde od polky 19. storočia, ktorá bola zavrhnutá práve pre jej nízku stálosť a nebezpečnosť, no s veľmi jednoduchou výrobou.
Tak sme sa myslím deň pred silvestrom stretli v (kamošovom) prázdnom byte, kde akurát nebol žiaden podnájomník a doniesli sme si nádobíčko, chémiu a balík vaty...
Výroba nitrocelulózy je veľmi jednoduchá, stačí v chladenej nádobe zmiešať dve kyseliny a pridávať postupne vatu. Tu začínajú problémy... vatu treba pridávať postupne a v určitom množstve, aby sa teplota zmesi veľmi nezvýšila a neurobila inventúru v byte. Naše teoretické znalosti boli úplné, no prakticky to znamenalo to, že sme nemali ani šajn, koľko tej vaty tam môžeme naraz napchať a ako rýchlo. Samozrejme ako sme robili prvú várku, tak sme tam tej vaty napchali požehnane a teplomer ukazujúci teplotu zmesi sa išiel ošalieť a my s ním... celá tá sranda skončila vo vani pod asi 100 litrami vody (nech to schladíme, alebo aspoň znížime účinok explózie. Našťastie sme stihli zabrániť najhoršiemu a nič a nikomu sa nestalo.
Takýmto spôsobom sme potom pomaličky pomaly vyrobili slušné množstvo nitrocelulózy, po preschnutí sme ju premyli alkoholom, zvýšili sme brizantnosť a "koncentráciu" (ak by sa to tak dalo laicky povedať).
Nakoniec na silvestra, asi okolo pol dvanáctej v noci sme sa vytrepali na kopec neďaleko Košíc mimo civilizácie a množstva ľudí so šuľakom nitrocelulozky veľkosti päste... áno, nálož veľkosti päste, odpálená na silva...
Bolo presne pol jednej, vystrieľali sme pár raketok a hodili pár petárd, že veď nový rok a počkali sme kým v meste utíchne ten najväčší novoročný "hluk" a pripravili sme našu malú bombičku k odpalu, prezvonil som kamoša v meste, nech vylezie na okno a počúva, aké to bude v meste pri odpale.
Pár sekúnd prípravy na mieste, škrtnutá zápalka, horiaci knot a už sme len utekali po svahu sa niekam schovať, aby nás náhodou nejaká črepina z obalu nálože neprichloščila...
Asi po dvoch minútach nastala explózia, ktorú nikto nečakal. bola tak mohutná, že aj napriek tomu, že sme od miesta výbuchu asi 70m ležali na zemi, cítili sme otras a bolo dokonca vidieť aj ako tlaková vlna zvírila sneh a niečo aj zhodila z konárov stromov.
Po telefonáte s kamošom som sa nevedel prestať smiať a až časom som si uvedomil prečo... povedal mi "ty ko... to ste boli vy, to bola pecka! " ... podarilo sa nám vtedy odpáliť veľké množstvo výbušniny vyrobenej doma, ktorá na tom kopci "odpratala" na mieste výbuchu asi dva-tri fúriky snehu... predstavte si, že by nám to buchlo pri výrobe v tom byte...
Odvtedy nevyrábam nič podobné v takých množstvách a na takých miestach... predsa... nieje to zdravé...
(na koniec dodám, že akékoľvek domáce miešanie a výroba výbušnín je strašná hovadina a pokiaľ človek nieje chemik- vážny chemik a nemá poriadné sklenené nádobíčko, tak je to takmer samovražda. Sám sa divím, ako sa nám to podarilo...)
Denník
Komentuj
8 komentov k blogu
1
hovado
16. 10.októbra 2009 10:42
strašne hlúpe a blbé, že som to vôbec písal...
3
no šlupka to bola statná, ale ak niečo také opakovať, radšej si kúpim od rusov granát, ako doma vyrábať HMDT, nitrocelulózu, strelný prach a podobné šialenstvá...
... mal som ja radšej ostať pri domácej výrobe tuhého raketového paliva a pchať ho do modelov rakiet... tam mi nehrozilo toľko, že mi to odtrhne pracky, alebo v horšom ma to naporcuje na sushi
... mal som ja radšej ostať pri domácej výrobe tuhého raketového paliva a pchať ho do modelov rakiet... tam mi nehrozilo toľko, že mi to odtrhne pracky, alebo v horšom ma to naporcuje na sushi
5
bože, a potom presne kvôli takým hovadinám prichádzajú ľudia prinajlepšom o prsty... kde sa vtedy skrýva rozum? Aspoň, že sa nič nestalo a si sa poučil z toho + oceňujem, že to nie je v kategórii tipy, triky návody
6
@snehovavlo čka
apropo návod:
Do káde umiestnenej vo väčšej nádobe s chladnou vodou nalejeme:
25ml kys. dusičnej (65%)
45ml kys. sírovej (91-96%)
Keď sa zmes ochladí, pridáme vatu a mierne premiešame, ale iba mierne, aby nám to pracky neutrhlo...
po 30 minútach obsah káde vylejeme do vody a tým roztok neutralizujeme.... nedopíšem, ešte si to nejaký debil vyrobí a budem mať na svedomí jeho ruky (aj keď si za to bude môcž v konečnom dôsledku sám)
apropo návod:
Do káde umiestnenej vo väčšej nádobe s chladnou vodou nalejeme:
25ml kys. dusičnej (65%)
45ml kys. sírovej (91-96%)
Keď sa zmes ochladí, pridáme vatu a mierne premiešame, ale iba mierne, aby nám to pracky neutrhlo...
po 30 minútach obsah káde vylejeme do vody a tým roztok neutralizujeme.... nedopíšem, ešte si to nejaký debil vyrobí a budem mať na svedomí jeho ruky (aj keď si za to bude môcž v konečnom dôsledku sám)
Napíš svoj komentár