Srdce bije, ráno som sa zobudil na cinkanie psích známok, ktoré visia na lampe nad posteľou, cink cink cink... cinkali preto, že moje srdce bilo tak silno a pravidelne. Žijem... stále žijem a som tu, vnímam, síce trocha rozostrene, ale žijem. Zas sa u mňa prejavil ten môj pud sebazáchovy a aj keď som nemal chuť vstávať, vstal som. Ťahám ďalej, nezastavil som sa, iba pristavil.

Pristavil a zamyslel sa nad tým, čo prešlo okolo. Moja úsečka života sa zas preťala s inou, je to zas iba moment... Tak ako úsečky na sebe zanechajú bod pretnutia, tak aj naše srdcia sú pretnuté iným.
Idem ďalej, trochu o niečo múdrejší, zmenený, každý vzťah človeka mení, posúva ho niekam inam... To je možno dôvod toho, že ideme ďalej...

Kam ma to posunie najbližšie... to presne neviem, no viem, ako sa zachovám. Schladol som, prestal som veriť ženám. Je to dočasné, na pár dní. Ale s istotou viem, že najbližší vzťah nebude o jej šťastí, ale o našom, mojom a jej... Už sa nebudem dávať na oltár a ona mi potom nepovie už ťa nemilujem, nie som šťastná. Moc to bolelo, už nechcem zas.

Venované LH

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
gothicpoethic  8. 2. 2010 11:05
Hovorila som si, že to nebudem čítať, lebo som v zlom stave, ale nie, ja som si to musela prečítať. A teraz revem v počítačovej miestnosti...
2 
fotka
husky  8. 2. 2010 13:21
asi tak...zeny vedia byt strasne svine niekedy ale ako sa hovori od lasky aj kone zomieraju



inak psie znamky to je vec!
Napíš svoj komentár