Zlomený

Zlomila ma... niečo v mojom vnútre zlomila... Prasklo niečo a mám taký ten divný letargický pocit s príchuťou melanchólie.
Ženy to robia, robia nám to viac, či menej, urobí to raz každá.
Ale niekedy... niekedy je toho veľa, tak ako teraz.

Som zlomený a priznám sa, ješitnosť chlapa stranou, neviem čo ďalej, čo bude, ako to skončí a popravde... happy end nečakám. Hrdosť bokom, dotkla sa ma, no snažiť sa naďalej o niečo už nemám chuť... tá trpká ju nejak prebíja a neviem, či niekedy trpkosť pomizne. Netvrdím, že nikdy... raz určite. m
Možno...

Som rád, že si teraz tak ďaleko. Ak by si mala byť tu niekde za rohom, rozhodoval by som sa, či ťa chcem vidieť teraz, kým je to čerstvé. Zas by som bol horlivý. Nie. Nechcem ťa vidieť a nechcem ťa ani počuť. Nejak ma to zlomilo a nemám potrebu ti niečo hovoriť, maximálne toto si prečítaš, keď dôjdeš domov...

Potom sa možno porozprávame, možno tá trpká chuť trochu pomizne, možno... bude slabšia, bude to menej bolieť... a budem rozumnejší.



Tak dávam slovo, že sa veci pohnú- tak nech mi Boh pomáha bude to ťažké.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu