Samé nezodpovedané otázniky...
Prečo ,keď sme konečne aspoň mesiac úplne neskonale šťastný ,musí zasa niekto prísť a priniesť vám do srdca strach?
Prečo búrka neutíchne vo vánok?
Prečo mi musí tak ubližovať?Stokrát mi opakoval ako ma ľúbi a ako po mne túžil...ale čo z toho,keď sa ku mne správa ako zviera?
Máš z toho dobrý pocit?
Robí ti dobre ,keď mi ubližuješ?
Uvedomuješ si vôbec ako klesáš v mojich ociach?
Uvedomuješ si ako tým podbúravaš všetko,na čom ešte vládzem stáť?
Páči sa ti keď mám z teba strach?
Si chorý!
Nikdy neviem aká bude jeho reakcia..
Jeden deň prídem domov a usmieva sa na mňa ako slniečko na hnoji....je prehnane milý,chce sa maznať...rozpráva sa so mnou ako s 3 ročným dieťaťom v plienkach...Obskakuje ma,robí veci za mňa,zastane sa ma...
Druhý deň prídem domov,nestačím ani otvoriť dvere a už počujem ten rev...krik..ponižujúce nadávky pre nič za nič..len tak,lebo má zlú náladu a ja som preňho vďačný objekt..
Zo všetkého najviac však nenávidím,keď po nejakom čase,čo bol ku mne odporný príde a dá mi peniaze...akoby si ma chcel kúpiť..je to ako prepáč,tu máš peniaze a zabudni na to..Je to strašne svinské a bezcharakterné...Vtedy vidím že nemá žiadnu hodnotu...
Odpustiť sa dá-je to len človek...ale zabudnúť nie...
Keď nad ním rozmýšľam,nikdy ma nenapadne aký bol milý,dobrý a láskavý nemôžem spomínať na naše rozhovory,lebo žiadne sa nikdy nekonali...nemôžem spomínať na miesta ,kďe sme boli spolu,lebo sme nikde neboli..nemôžem spomínať na nič príjemné,čo som s ním zažila...
Oh,pardón..až jedna (!) situácia taká bola...bolo to dokonca až 15 minút...vtedy som mala 4 roky a boli sme v bojniciach na dovolenke...
Nafúkol mi bazén,dal mi do neho vodu,hodil doň kačičky,chvilu na mňa dával pozor a púotom odišiel...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.