vychutnávam chvíľky ticha,
potme a osamelo,
a chvejúce sa telo,
dýcha,
ale z posledného...
Noc.
prajem si dážď,
búchajúci do okeníc,
rozložitých knižníc,
s prázdnymi knihami a stratenými slovami.
Ich miesto je tu,
no márne hľadajú sa,
ako blúdiace myšlienky,
v rôznych zákutiach mozgového labyrintu,
Noc.
tieňohra je krásne divadlo,
ale zahmlieva sa aj obraz pred očami,
keď kropíš zbytočnými slzami,
praskajúcu, suchú zem ...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár