Predo mnou leží biely list ,
praská od citov mojich duchovných ,
v ňom každý sufix ako hviezd láme
stavbu veršov nerovných .

Blázon , kto verí prázdnote ,
ktorá sa prúdom bude liať ,
ked pôjdem sniť o svojom sne ,
znovu tam niekde v nočnej tme ,
kde sama často odchádzam dolovať z hrude svojej metál ,
zázračný svoj sentimentál .

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár