Ako sa stal Stovko brigadnikom zaseknutym na hajzlikoch alebo brigada na POHODE ... part 4

Toto je az stvrta cast mojich zazitkov z POHODY. Prvu cast tohoto zdlhaveho pribehu si mozete precitat tu.

V minulom dieli Junkie XL neuspel v udraziavani Stovka mimo rise snov a tak Stovko zaspal aj napriek zvukom, ktore sa sirili od hlavneho stage-u.

Zobudil som sa oproti predchadzajucim dnom dost neskoro. Bolo asi osem hodin. O deviatej sa mi zacinala sluzba a tak som este za tu chvilu zjedol par BEBE Dobre Rano, ktore som nasiel v batohu. Po ich zjedeni som sa zas vybral na stanovisko a robil ako vzdy spicla (co je spicel bolo vysvetlene v minulych dieloch).

Tentokrat ma na stanovisku cakala fakt ohromna skupinka ludi. kedze to bol jediny volne pristupny tien v okoli, pod nasim slnecnikom bol kazdy, kto by co len trochu mohol tu sluzbu mat. vsak behom dna sa tam vystriedalo snad 30 ludi, zacinajuc brigadnikmi, konciac polkou skupiny HUDBA Z MARSU. Teda som sa aj ja pridal k tomuto hromadnemu sedeniu v tieni a zacal spiclovat.

Hned na zaciatku smeny som si uvedomil, ze na vyslielacku je si treba davat pozor. Nie preto, zeby ju niekto mohol ukradnut, ale preto, ze nieje nic lepsie ako hlasit do nej totalne blbosti. Cez noc pustal jeden spoluziak do nej z mobilu rusku hymnu den pred tym, nieco cez nu usilovne hladal bizona (to je prezivka jednej kamaratky). To vsak nebolo ni oproti tomuto. Ano, prave prijde dlho ocakavana prihoda z chodiacou spermiou.

Jak sme tak nevinne sedeli v tieni nasho pristresku z logom zlateho bazanta zrazu vidim zvlastny jav. Vedla nas si vykracuje typek cely obleceny v bielom overali. Jeho jedinou nezahalenou castou bola hlava, inak sa varil v snehobielej kombineze. V rukach zvieral neberpecne vyzerajuci dazdnik v tvare obrovskeho listu. Na otazku "A ty si kto?" jednej z prisediacich bab dotycne biele stvorenie v overali odvetilo "Ja som spermia a hladam picu". To ale neni vsetko. Kedze sa mi nepodarilo ustrazit vysielacku, jeden z brigadnikov ju uchmatol za zakrical do nej "Mame, tu problem! Mame tu spermiu, co hlada picu !!!" Z visielacky sa nic neozvalo, co ma dost sklamalo. Dufal som, ze nas odkazu na niekoho z vedenia alebo nieco take, ale nic sa nekonalo. Mozno dotycny zabudol stlacit taku to tlacitko, co je treba stlacit pred tym, ako clovek zacne hovorit. Ja by som urcite keby som pocul takuto vetu, tak by som aspon za do vysielacky nahlas zasmial. A mozno sa vsetci smiali tak, ze proste nevladali odpovedat ... to uz necham na citatelovej fantaziii.

Po tomto dobrodruzstve z chodiacou spermiou hladajucou veci, ktore obvikle uz niekto najde za nu, nasledovalo striedanie strazi. Ako dalsie mali sluzby tri osemnastrocne baby, ktore vsak vacsinu casu spolu tlachali o tom, ako vcera stretli ozrateho spevaka z HUDBY Z MARSU, co bol rozhovor, do ktoreho som mal fakt minimalnu chut sa zapajat.

Trochu mi stupla nadej, ked sa jedna so mnou dala do reci, ze kto sa mi tu najviac paci. Odpovedal som jej, ze aku hudbu mam rad a ze radsej by som bol na Masters of Rock vo Vizovicich. ona mi na to vymenovala sad vsetky kapely co tam hrali a ze kvoli ktorej. A ze ci kvoli Children of Bodom. Ja som jej odpovedal (kvoli Epice a Visions of Atlantis, ale aj kvoli Childrenu) a spytal som sa jej ze ci aj ona pocuva takuto hudbu. Ona ma vsak schladila vetou "Nie, ale byvam z metalistkou". Ta veta mala v sebe asi tolko nenavisti ako babka v rannej spicke, ked ju niekto predbehne na ceste k buducemu volnemu miestu v elektricke. No tak nic.

Po chvile sa ku nam pridala polka HUDBY Z MARSU a dali sa do rozhovoru z tymi babami. tak ja som sa teda spolu z ostatnymi za vydatneho smiechu ucil na spamat zlozity text na hare krisnu.

Hare Krisna, Hare Krisna,
Krisna, Krisna, Hare, Hare,
Hare Rama, Hare Rama,
Rama, Rama, Hare, Hare ...

Ako vidite, este stale si ho pamatam. Nakoniec sme ho zacali modifikovat a za chvilu v nom boli veci ako Harajuce Visne a Veto.

O siedmej sa mi skoncila sluzba a tak som sa isiel pozret na par koncertov. Chytil som tusim kusok z Mando Diao a potom som sa isiel pozret na Blind Boys of Alabama, ktori boli tiez absolutne uzasny. Z jednym kamosom sme sa zhodli, ze ten velky cernoch je jedna obrovska chodiaca branica (nie baranica). Co ten dokazal z hlasom bolo proste nenormalne. On by snad bol tie tony vladal tahat donekonecna. A ten "che che che" smiech toho stareho cernocha po kazdej skladbe vzdy prinutil smiat cele publikum. Proste klobuk dole ...

Bohuzial sme ich nestihli dopozerat, lebo jedna kamaratka surne chcela ist na basement jaxx. Ti boli tiez dobry, ale kedze som bol este stale gospelovo naladeny, nevedel som si to ich vystupenie nejak vychutnat. Netvrdim, ze boli zly, ale proste v tom momente mi tanecny beat zkombinovany zo soulovym spevom a azijskymi doprovodmi pripadal vselijak, len nie pocuvatelne. Rozhodol som sa teda, ze si najaku tu hodinku zdriemnem a pojdem si pozret AIR a po pripade aj Mariana Vargu. Predsalen o stvrt na sest mi zacinala dalsia sluzba a ja som sa chcel trochu prespat. Toto sa mi tentokrat podarilo az moc dobre. Zobudil som sa az rano o pol piatej. Vargu som teda prespal a to ze AIR nedosiel som sa dozvedel az o ludi pri ktorych som mal sluzbu. Z mojich informacii viem, ze kludne by mohli vystupovat, keby sa im xelo, ale zachovali sa voci organizatorom vrcholne neferovo, ale bohuzial nasli si skulinku v zmluve.

END OF PART FOUR ...

Takto teda dopadola pre Stovka sobota. Dalsiu cast, v ktorej sa vysvetli ten titulok, ktory zdobi tieto clanky uz od prvej casti, ockavajte coskoro.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu