Ako sa stal Stovko brigadnikom zaseknutym na hajzlikoch alebo brigada na POHODE ... part 5

Aby bolo jasne, tento blog Stovko pise cez obednajsiu prestavku a teda len kvoli vam, nedockavcom, bude hladny. No vlastne nie az tak moc, lebo si zbalil zo sebou nekaku tu desiatu. Kazdopadne toto je piata a posledna cast Stovkovych dobrodruzstiev na pohode. Asi vas sklamem, ale nebude tu ziadne masivne umieranie postav ako v poslednom diely Harryho Pottera. Ak nieste medzi tymi stastlivcami, co uz maju doterajsie casti precitane, odporucam vam zacat tu.

Ako som napisal uz v minulom diely. O stvrt na sest rano sa mi zacinala kratucka 2 a tristvrte hodinova sluzbicka. Babu, co mala sluzbu predomnou som nemohol hned vymenit, lebo usilovne a vytrvalo spala. ked sa vratila z rise snov, bola cela rada, ze ma vidi a za malicky chvilu jej uz nebolo. Asi isla spat niekam inde. Z ludi, ktori mali o siestej vemenit terazjsiu smenu, tam bol o siestej len jeden a aj ten spal. Neostavalo mi teda nic ine ako ho zobudit a poslat pre ostatnych (viem, som zly). Ostatni teda prisli a behom tejto smeny bola az takak nuda ze som si konecne precital ten .tyzden, co sa furt vsade povaloval.

Ked sa mi tato sluzba skoncila, isiel zacitil som volanie prirody. Presne tak. nasleduje vykreslenie pikantnej zachodovej Stovkovej afery.

Kedze WC na prizemi v nasej budove boli beznadejne plne a clovek ktory sa na nich zamkol pravdepodobne spal, povedal som si, ze musim najst nejake ine. Napadlo ma, ze este som nikdy nebol otestovat hajzliky na poschodi pri velitelstve. raz som ich tam uz sice hladal, ale vtedy som z troch dveri otestoval len dvoje. teda terzz som si to zamieril rovno smerom na tretie dvere a prekvapujuc som tam nenasiel nic ineho ako dva krasne, ciste, keramicke zachody. Ach to stastie. Hned mi zaclo byt nieco podozrive. ved na WC na prizemi bol napis "udrzujete poriadok" doplneny o dve pismanka a podla toho napisu sa aj vsetci zjavne riadili. Tieto WC boli uplne cistucke. Kedze chut srat u mna preonala tuzbu po zamyslani sa nad cistotou, vliezol som do kabinky a pustil sa prace (nebudem pisat detaily, snad mi to odpustite ). Ked zom z blazenym pocitom vysiel z kabinky a pritomnym tekutym myslom si umyl ruky zistil som tu strasnu vec.

NIEKTO MA TU ZAMKOL !!!

Nebyt toho, ze som zrovna bol, bol by som sa snad od strachu posral. Viete si predstavit hrozostrasnejsie miesto ako ciste, vypucovane hajzliky pri velitelstve? A vy ste na nom zamknuty. Skusil som teda este raz zmacknut klucku a otvorit dvere ... nic ... skusil som este raz ... nic ... skusil som ju fakt poridne zmacknut ... zase nic. Nocna mora sa stala skutocnostou.

BOL SOM ZASEKNUTY NA HAJZLIKOCH !!!

Zacal som teda vyklopkavat na dvere. Tym som musel poriadne strasit ostatnych. Len si to predstavte, idete okolo hajzlikov a zrazu sa z nich siri zahadne klopkanie. Kazdopadne niekto to zapocul a zacal sa po tom, co som mu vyrozpraval tento hrozostrasny pribeh, na mne strasne smiat. Kedze od WC nevedeli kde je kluc, zacali ho zhanat cez vysielacku. Vtedy zaznela ta pamatna veta

"MAME TU BRIGADNIKA ZASEKNUTEHO NA HAZLIKOCH"

Po chvile ma odomkli a este mi aj zacali ludia z vedenia nadavat, ze to je len ich WC a ze som tam nemal co robit, ze je to jedine miesto, ktore chcu mat ciste a pod. Ja som im podgurazeny ziskanou slobodou vynadal, ze mi o tom nikto neoznamil a ze je je to vlastne cele ich chyba.

O tejto mojej aferka sa zahadnym sposobom uz dozvedela asi polka mojich kamosovm, tak som bol chvilu tercom posmechu, ale to hned preslo. ked sme uz pri tom, vobec to nebola moja chyba.

Vybral som sa teda nieoo zajest a potom som si isiel po vyplatu. ked sme ju vsetci dostali, zacali sme balit stany. Jeden stan skoncil vo fakt dezolatnom stave, kedze mal komplet zlomenu jednu nosny tycku (netusim jak sa to vola). Nastastie sme vsetko zvladli a tak sme sa vybrali smerom na stanicu. Ked prisiel vlak, nastupili sme spolu z armadou dalsich ludi a vydali sa smerom do Bratislavy. Po chvili sa uvolnilo jkedno sedadlo, na ktore som si sadol a v momente som zaspal.

Ked som sa zobudil, a pozrel sa na nazov stanice, cez ktoru sme prave prechadzali, uvidel som napis Bratislava - Raca. Cize sme u boli skoro doma. Za chvilu som zobral svoj batoh, vystupil z uz stojaceho vlaku a vydal sa na cestu poobednajsiou Bratislavou domov.

BEHOM PISANIA TEJTO SERIE BLOGOV NEBOLI ZRANENE ZIADNE ZVIERATA.

Potesim aj tych ktorym to chyba nejake umieranie. Ako som isiel raz spat, tak som omylom prilahol mravca. Budiz mu lehka zem ...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu