doniesol. Takú s klobáskou, štyrmi druhmi salámy a extra mäsom navrch. Zajacovi Zdenkovi sa síce nepáčilo, čo vlk ostatným zvieratkám robí, ale on, ako vlkov zamestnanec, zadarmo sa vody mohol napiť, kedy chcel, a občas si v meste aj zmrzlinu mohol kúpiť. Nuž sa mu nežilo zle, a vĺčik Vlado si cenil jeho rýchle nohy, lebo mu tú pizzu ešte teplú z mesta doniesol.
Znevidelo sa lesným zvieratkám vlkove konanie. „Voda predsa nie je jeho majetok, patrí všetkým! A či si aj vzduch za chvíľu patentuje? “, hnevali sa zvieratká na tajnej schôdzi. Ešte že tam vĺčik Vlado nebol, dozaista by to urobil, keby ich počul . „Treba mu dať príučku, kožuch mu vyprášiť! Z lesa vyhnať!“ prekrikovali sa zvieratká a isto-iste by hrozné plány kuli celú noc, keby ich nezahriakol starosta diviak: „Ech, teraz ste odvážne, keď vám kamene
ponad hlavu neprefrngujú, keď vás papekom nešváca, kroch! Treba mu dať príučku, kroch, to dozaista! Ale treba to spraviť prefíkane, aby ho už nikdy nenapadlo studničku si privlastňovať, kroch, kroch.“. „Hú, hú, hútala som, kam vĺčik Vlado asi zajaca Zdenka posiela,“ ozvala sa sova Soňa. Všetky oči sa na ňu upreli, lebo to ešte nikto nepočul, že by zajac vlkovi pomáhal. A ešte ten večer sa zvieratká dohodli, že zistia, kam zajac potajomky chodí.
Aj dnes zajac Zdenko po pizzu utekal. Už bol skoro vonku z lesa, keď sa mu do cesty postavili zvieratká. „Zajac!“ zrúkol na neho starosta diviak a zajac namieste od strachu tri či štyri bobky upustil. „Zajac! Ty vari tomu zlodejovi vlkovi pomáhaš? Okamžite povedz, kam máš namierené, lebo inak....!“, a zajac Zdenko všetko rozpovedal, ani slova nevynechal, ako vĺčikovi Vladovi po pizzu chodí, ako zadarmo vodu zo studne pije a sem-tam aj na zmrzlinu dostane. A zvieratká zaraz šikovný plán vyhútali, aj zajaca Zdenka doňho zapojili.
Vĺčik Vlado si v nose špáral, čakal na svoju pizzu. Zrazu krovie zašušťalo, a čo nevidí: skoro všetky zvieratká sa tam zišli, každé by sa napiť chcelo, každé mu grajciar do laby podávalo. Usmieva sa Vlado, od ucha k uchu sa vyškiera, zuby cerí. Meštek sa mu plní grajciarmi, len tak štrngocú. Zvieratká sa tiež usmievali, ale Vladovi to bolo jedno, hlavne že mu zlaté peniažky dobrovoľne nosia, nemusí sa s takým pupkom po kamene zohýnať. Za chvíľu bola studnička do čista vypitá, ani kvapka neostala. Potrvá pár hodín, kým sa voda znova doplní. Zvieratká sa porozchádzali, Vlado zostal sám pri studničke. Tu sa zjaví zajac
Zdenko, hranatú krabicu mu podáva. „Ej, zajac, voľáko ti to dlho trvalo, načisto som vyhladol“, schmatol vĺčik Vlado krabicu s pizzou. Keby mu oči od hladu neprechádzali, dozaista by si všimol, že na pizzu dostal okrem klobásky, štyroch druhov salámy a extra mäsa ešte aj kopu pálivých papričiek, korenie, cibuľu dostal a ešte aj kečup bol pálivý. Ale vlk sa chcel chytro zasýtiť a hneď zožral štyri kúsky. Ej, či len vlka zaštípala papuľa! Oči ho pálili, nos si utieral, z uší mu div para nesyčala, a z tlamy skoro oheň vyšľahol. Hneď chcel tú pálivosť zahnať, zo studničky sa chladivej vody napiť, ale – studňa bola prázdna, všetku vodu zvieratká vypili. Len čo naspodku mokré blato ostalo, nuž to si začal do tlamy hádzať. To už zvieratká z húštiny vyšli, smiali sa, po zemi od smiechu váľali, za bruchá sa chytali, keď videli, ako sa Vlado mokrým
blatom napcháva. Sova Soňa až z konára na zem odkväcla, čo sa tak smiala. Vlkovi do plaču bolo, aj ho štípala celá papuľa, zahanbený sa chcel rozbehnúť preč z lesa. Meštek s grajciarmi sa mu ale na černicový krík zavesil, gate si už načisto roztrhol a od hanby sa div neprepadol. Držiac si gate, chytro ušiel preč, len sa po ňom tak zaprášilo. Zvieratká sa už dosmiali, ale keď sa jedno z nich začalo smiať, aj ostatné sa zas pustili do smiechu. Vĺčik Vlado sa už do lesa nevrátil. Meštek s peniažkami z černicového kríku zvesili a spravodlivo si grajciare rozdelili. Odvtedy sa už niekto z lesa nesnažil privlastňovať
lesnú studničku, a tabuľu so svätojánskymi muškami takto prepísali: každý, kto si chce hrdlo vodou zo studničky ovlažiť, musí matke prírode poďakovať. Veď voda, to je tá najvzácnejšia tekutina a každý by sa mal napiť, keď ho smädí.
Rozprávka
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár