Igorius: Neveril som tomu, že sa to niekedy stane aj mne, ale stalo sa...

Keďže patrím medzi ľudí, ktorí si nevedia vymýšľať, toto čo tu píšem je čistá pravda. Môže sa to zdať neskutočné (neviem, možno nie som jediný, komu sa také niečo stalo). Takže začnem od začiatku aby ste to pochopili.

Kedysi dávno som chodieval vonka s jednou partiou z dediny. Bol som z nich najstarší a nebol som taký, aký som dnes. Bol som tichý, málokedy som niečo povedal, snažil som sa zapôsobiť (najhorším spôsobom - byť múdry). Tak ma začali odstrkovať, robili mi napriek, nebavili sa so mnou, ale ja som aj tak každý týždeň išiel za nimi. Pretože som bol rád, že mám nejakých kamarátov, niekoho, s kým chodím von a nesedím len za počítačom.

Po čase s nimi začala chodiť vonka aj jedna baba. Medzi ňou a mnou to bolo čudné. Bavili sme sa, potom sme sa poškriepili a nerozprávali sme sa. A takto asi 3 alebo 4 krát. Takže som bol rád, že s nimi chodí vonka. Páčila sa mi, ale ja som nebol jej typ. A keď začala chodiť s jedným z tej partie, tak som začal závidieť - veď bodaj by nie, keď som mal 18 a ešte som nezažil lásku. V ten večer ma úplne ignorovali tak som išiel domov a do statusu na skype som napísal... no niečo som tam napísal a nebolo to pekné. Bolo to preto, lebo som bol nahnevaný - na seba. Na druhý deň ma to prešlo, vyspal som sa z toho a aj som to dal z tade preč. Ale už bolo neskoro. Už to vedeli. Začali to riešiť. Ja som im vysvetľoval, že to bolo len chvíľkové. No zrejme ma nepočúvali. Stále si hovorili svoje. Vyhnali ma nadobro.

Strašne mi to bolo ľúto, nevedel som čo mám robiť. Každý piatok a sobotu som sedel za netom a nudil sa. Nevidel žiadne svetlo na obzore.

Na Silvestra som sedel celý večer za netom, pretože som nemal s kým ísť von oslavovať. A čudujte sa, dobre som urobil. Začal som si písať s jedným chalanom z blízkeho mesta, kam chodím aj na strednú. Dohodli sme sa raz, že pôjdeme do kina. Spolu s nami išla aj jeho spolužiačka. Páčila sa mi, ale som si myslel, že ona, taká fajn baba už chalana má, tak som to neriešil. Potom bolo dlho ticho. Nepísali sme si.
Ale zrazu mi jedného dňa napísal, či by som s ním a s jeho spolužiakmi išiel do jedného nemenovaného baru. Išiel som, čo by som robil doma. Bolo tam strašne veľa nových ľudí a na mená moc nie som. Ale to nevadí. Tak som s nimi začal chodiť do spomínaného baru. Bol som šťastný. Konečne som našiel ľudí, partiu, v ktorej sa cítim šťastný a viem, že do nej naozaj patrím, že som jej súčasťou.

Takto som bol s nimi asi 3 týždne po sebe vonku. Raz, keď sa lúčili na autobusovej stanici, má ta baba objala. Bolo to nádherné. V jeden týždeň som s nimi bol dokonca dva krát, 7. a 9. mája. Ešte v ten večer som išiel na net a mi ten chalan napísal, že dve baby z tej partie po mne idú. Čudoval som sa. Vôbec som si nič nevšimol. Keď mi napísal, ktoré sú to, začal som rozmýšľať. S jednou som si v ten deň vymenil nicky, písali sme si, však čo iné.

Na druhý deň som išiel tiež vonka, a dobre som urobil. Išli sme si sadnúť, rozprávali sa. Sedela pri mne a mal som strašnú chuť ju pobozkať. No nedokázal som, nemal som dosť odvahy. Potom prišiel ten chalan, čo som ho spoznal na Silvestra. Rozprávali sme sa, on si ryl kľúčom do dreveného stola, nudil sa, čo už s ním. Potom musel ísť domov a ja a ona sme si išli kúpiť vstup na akciu. Skoro nikto tam nebol, tak sme išli do kancelárie (tatko má v tom meste kanceláriu). Chceli sme tam byť len pol hodinu, ale nechcelo sa nám ísť späť na tú akciu tak sme tam boli a rozprávali sa. Ešte s nikým sa mi tak dobre nerozprávalo. Nečakal som to. Máme strašne veľa vecí spoločných.

Asi po dvoch hodinách sme išli na spomínanú akciu, ale neboli sme tam dlho, pretože to bolo v podzemí a bolo tam nafajčene (aj jeden, aj druhý význam, ak viete čo tým myslím). Tak sme išli do priľahlého parku a sadli sme si tam na lavičku. Bola strašná zima. Spýtal som sa jej, či by som si mohol sadnúť za ňu a ona by sa oprela o mňa. Súhlasila. Zhmotnila tým môj najtajnejší sen. Niečo, o čom som len sníval, čo som si len predstavoval pred tým, ako som išiel spať, niečo, čo som závidel druhým. Bol som ako in 7th heaven, taký šťastný ako som ešte nikdy nebol.

Nemal som potuchy koľko je hodín. Bolo mi s ňou tak dobre. Zrazu mi povedala, že mi vibruje mobil - SMS-ka od oca aby som išiel domov, nechcel som ísť, ale išiel som. Aby mi nedali rodičia zaracha. Bol som tam na aute takže o to lepšie. Keď už som sedel v aute, splnila mi ďalší sen. Pobozkala ma na rozlúčku. Bolo to nádherné, neviem to popísať. Bývam asi 10 kilometrov od mesta ale domov som išiel ada aj 20 minút. Neponáhľal som sa, spomínal som, aké to bolo krásne. Teraz spolu chodíme.

Čo som tým chcel vlastne povedať? Chcel som tým povedať, že keby som neprestal chodiť vonka s tou prvou partou, nesedel by som na Silvestra na nete, nezačal by som si písať s tým chalanom, nešiel by som s ním do kina, nechodil by som s ním a jeho spolužiakmi a kamarátmi do baru a v neposlednom rade, nespoznal by som tú babu, tú krásku, moje všetko.

Chcel by som touto cestou poďakovať tým ľuďom z tej partie, ktorí ma síce teraz nenávidia, ale vďaka nim, sa môj život posunul ďalej, zmenil k lepšiemu. Viem, že nemajú môj nick tu na Birdz.sk ale posnažím sa, aby si toto prečítali a aby zistili, že aj napriek tomu, že sa so mnou prestali baviť, aj napriek tomu, že ma nemajú radi, ja ich ešte stále beriem ako kamarátov, vďaka ktorím som spoznal babu, na ktorú nikdy nezabudnem.

Odkaz pre nich:
Ľudia, ďakujem vám. Viem, že ma nemáte radi za to čo som napísal, mrzí ma to. Zostali ste mojimi kamarátmi aj napriek tomu, že som chcel na vás zabudnúť. Neprajem vám nič zlé, nechcem aby medzi nami bolo nepriateľstvo.
Naozaj vám ďakujem. Možno to píšem zbytočne. Možno si to prečítate, pokrčíte nosom, niečo zašomrete a vypnete toto okno. Možno tento článok ani nedočítate, možno ho ani nezačnete čítať. Milerád by som bol opäť váš kamarát. Rád by som sa s vami bavil ako s kamarátmi, nie ako s nepriateľmi. Chcem poďakovať tým z vás, čo si to prečítali až sem a pochopili, že aj ja mám city ako vy, že aj ja som človek. Neviem ako to mám ukončiť, tak len s pozdravom, Igor.
*Dodatok: Viem aj to, že ak by ste sa so mnou znovu začali baviť, nebolo by to ako pred tým, viem čoho ste schopní a žiaľ už nikdy si nezískate moju dôveru, akú ste mali pred tým.

Ešte sa chcem poďakovať tomu super chalanovi, vďaka ktorému som tu, vďaka ktorému cítim, čo som ešte k nikomu necítil, vďaka ktorému som pochopil, že trpezlivosť ruže prináša. Ďakujem ti!

Chcem poďakovať aj vám, ľuďom z Birdz-u, že ste si toto prečítali, a predpokladám, že viete presne ako sa cítim. Ďakujem. Váš verný kamarát Igorius.

*Dodatok: Môže sa to zdať neskutočné, ale už spolu nechodíme. Nechala ma v deň, keď toto píšem, aby to bolo písané v takej nálade a s takými pocitmi, s akými (ale opačnými) som písal to predošlé.

Keď bola so mnou, uvedomila si, že ľúbi iného chalana, ktorého ľúbila pred tým, hoci mi povedala, že ho už neľúbi. Povedala mi, že so mnou chodila len kvôli tomu, že som to chcel ja. Nechcel som tomu uveriť, plakal som, možno prvýkrát v živote som vážne plakal. Ona bola tá, ktorá mi splnila moje sny. Hovorí sa, že na prvý bozk nikto nezabudne. Určite ani ja a o to ma to viac bolí, keď si uvedomím, že to bolo také krásne, ale trvalo to strašne krátko, ani 5 dní nie.
Neviem ako ďalej, neviem čo mám robiť. Najrozumnejšie by bolo ísť sa z toho vyspať, nechať si to uležať v hlave. Neviem pochopiť, ako som mohol byť taký naivný a myslieť si, že by mňa niekto mal rád, nieto ešte ľúbil. Možno preto, že som bol zaľúbený, ako mi každý hovorí. Neviem.

Môžete tu očakávať ešte nejaké zmeny, dodatky a podobné veci. Myslím, že odteraz budem písať viac takýchto článkov. Uvidí sa. Zatiaľ s pozdravom, Igorius.

Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

Neveril som tomu, že sa to niekedy stane aj mne, ale stalo sa...

14 komentov k blogu

Horúce!