Pred dvoma rokmi som teda chcel začať zháňať nejaký cestný. Niečo také obyčajné na začiatok. Zatiahol som zopár šnúrok a otcov kamarát mi dohodil starý, bordový LaFausto Coppi cestný rám. Plne funkčný a pojazdný. A tak mohla začať prvá sezóna na cesťáku. Síce krátka, ale poučná. Najazdil som toho dosť. Nebolo to však ono. Bicykel nemal štýl.
Dedo však mal v garáži starý rám značky Favorit. Legenda. Pustil som sa do rekonštrukcie, ved všetky diely som mal, no nie? No nie. Nemal. Ako čas plynul a rámu som (amatérsky) zmenil farbu z tmavo modrej na čiernu a začal všetko montovať, zistil som, že diely z talianskeho bicykla na československé žihadlo nepasujú. V potrebách pre cyklistov na mňa pohŕdavo pozerali prečo to robím a vraj neviem do čoho sa púšťam. Nájsť nové diely je nemožné, čistiť a opravovať staré diely náročné. Akosi sa mi to podarí. Všetko ide. Prehadzovačky, brzdy fungujú, ide sa jazdiť. Po pár týždňoch začínam objavovať nekonečné muchy. Prehadzovačku treba stále doladzovať, prešmykovač nepotrebujem, brzdy nie sú to, čo by jeden chcel... Niekoľko tripov a povedal som si, že toto nie je cesta.
Kamoš si však kúpil fixu. To nie je ono. Stále šľapať, to musí byť bullshit... Ak by som si mal kúpiť, tak singlespeed so zadnou brzdou. Keďže som mal ešte jeden rám netrvalo dlho (prakticky jeden deň) kým som si singlespeed zložil. Druhú polovicu sezóny som dojazdil s ním. Paráda. Žiadna údržba. Odvtedy prakticky žiadna. No po pár týždňoch mi to nedalo a povozil som sa na kamošovej fixe. Páni to bolo niečo. Niečo iné. Zvláštne. Jednoduché. Len po pár minútach som to chcel mať tiež. Montovať však nové fixie koleso za 50€ na niekoľko desiatok rokov starý bajk v hodnote polovice kolesa je nerentabilné. Povedal som si, že si fixu kúpim. Neriešil som to.
No prišiel december, kamoš mi poslal link. 150€ za peknú mestskú čiernu fixu. V celku. Prakticky môžem rovno jazdiť. Mala jediný problém. Bola v Bratislave. V nevhodnom čase počas zápočtov som však našiel dieru a vybral sa po ňu. Vyskúšal som ju, kúpil, doviezol... Prvých pár kilometrov bolo super. Eufória. A potom som zistil aké má muchy. Nemusel som síce kupovať nič (okrem novej duše a plášťa) ale trvalo dlhé týždne kým som ju stopercentne spojazdnil. Odvtedy si idem svoje na fixe. Prečo? Neviem. Jednoduchosť, štýl, "jedinečnosť", nebezpečnosť... "Kde máš brzdy? Chceš sa na tom zabiť? Ako sa brzdí? Do kopca vládzeš? Musíš točiť aj dolu kopcom? To je blbosť. Na tom by som nevedel jazdiť." Sú hlášky často sprevádzané vlastnenie fixy. Občas je ťažké odpovedať. Jednoduchšie je dať sa povoziť. A funfuje to. Jeden kamoš si ju dokonca kúpil. Pár ľudí už začalo o fixe uvažovať. Hlavne pre jednoduchosť. Po meste človek viac ako jeden prevod ani nepotrebuje. "Stále točiť" znamená lepšie spojenie s bicyklom a cestou. Fungovať na žiadnej alebo len prednej brzde znamená vyššiu pozornosť a predvídavosť. Prečo sa mi to zapáčilo a prečo na tom jazdím? Neviem to vysvetliť.
Chceš si to vyskúšať?
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
8. 6.júna 2016 22:57
Doteraz som ani nevedel, že niečo ako fixa jestvuje - ale má to privysoko sedadlo na môj vkus, na takom sa neviem cajglovať.
Napíš svoj komentár