Dala som mu facku. Neviem čo to do mňa vošlo. Veď nič také strašné nespravil. Prečo som to spravila? Veď sa mi tak páči. Neverila som sama sebe. Ako som to mohla len urobiť? Sebastián, ach...Rozbehla som sa na toalety.
Neviem koľko som tam bola, ale myslela som si, že večnosť. A Katka, kde je? Bože veď som ju tam nechala samu. Vbehla som do podniku. Už tam bolo dosť ľudí. Prepchala som sa pomedzi nejakých ľudí a zbadala som ju. Stále sedela pri tom istom stole, ale nebola sama. Oproti nej sedel Seby, môj Seby, ktorý má najkrajšie očká na svete, ktorého tak ľúbim, že by som dala čokoľvek za to byť s ním, len s ním môžem byť šťastná. Môj Seby, ktorému som dala facku za to, že ma pobozkal. Iné baby by skákali meter dvadsať do výšky lebo ich pobozkal taký krásavec, ale ja nie namiesto toho som mu dala facku.

"Ó nie tam nemôžem isť." pomyslela som si, sadla som si k baru a objednala som si fernet. Najprv jeden, ta tým nasledoval druhý, tretí, štvrtý a ani neviem koľko ich ešte bolo. Pozrela som sa smerom ku Katke, ktorá ešte sedela pri stole zo Sebastiánom.
Podišla som k stolu snažiac nespadnúť no Sebastián sa zdvihol na odchod.
"Potom mi to dopovieš." odchádzal zo slovami, ktoré venoval Katke. KATKE! Nie mne, nie nežiarlim, ale...Ostala som stáť bez slova a pohybu, len som sa pozerala za nim ako odišiel k baru. Zapotácala som sa tak som si sadla.
"Si pila?" opýtala sa ma prekvapene Katka. "Bože Roby, čo to zo sebou robíš?" Nestihla som odpovedať na prvú otázku. Ani na ňu nečakala.
"Čo?"
"Akože čo? To ako sa správaš."
"Nechaj to tak!"zvýšila som hlas.
"Nenechám! Si moja naj. kamoška a budem sa o teba starať a zaujímať. Si úžasná taká aká si a nechcem aby si robila blbosti."
"Nepoučuj ma láskavo!" povedala som nahnevane. "Niéé." vykríkla som nie moc nahlas, ale stačilo to aby sa pár ľudí na mňa pozrelo. Nevšímala som si ich. Ten výkrik boli iný ako ten, s ktorým som hovorila Katke. Zacítila som v srdci bolesť. Akoby ma niekto bodol. Neviem aká je to bolesť, ale cítila som sa akoby ma niekto bodol rovno do srdca, ktoré mi začalo krvácať.
Oči sa mi naplnili slzami. Katka sa obrátila aby videla kvôli čomu som vykríkla a zbadala to čo ma tak zranilo. Sebastiána, chlapca ktorému som pred chvíľou dala facku, chlapca, ktorého tak veľmi ľúbim ako sa objíma zo svojou bývalou. S Luciou!. Nebozkávajú sa iba sa objímajú, ale nemôžem sa na to pozerať. Utekám von z podniku. Naschvál som doňho drgla. Bežím preč, bez cieľu, bez rozmýšľania čo bude, len chcem utiecť, uniknúť. Od všetkého a od všetkých. Uniknúť pred tou bolesťou, ktorá sa ma zmocňuje. ďaleko som nezabehla lebo s alkoholom v krvi to nie je len tak. Padám na zem. Udýchaná, spotená, sklamaná, s rozmazaným makeupom a špirálou na tvári a zničená. Zas cítim tu bolesť čo vtedy. Slzy mi stále stekajú po tvári. Ani som nevedela, že môže toľko plakať a budem mať slzy. Srdce ma bolelo. Tak strašne ma to bolelo. Spomenula som si presne na to ako otec odišiel. Na to ako ma opustil. Môj ocko. Ach, prečo sa to muselo stať? Prečo odišiel? Prečo sa mi neozýva? Prečo? Kládla som si v duchu otázky, why? I don it know. Začala som spomínať na ocka. Ako som bola prvýkrát na jeho zápase, mala som 6 rokov. Mama bola v robote a ocko mal zápas tak ma vzal zo sebou. Dal mi rovnaký dres ako malo jeho družstvo a mala som tam napísane aj svoje meno RONY. Fandila som im najviac ako sa len dalo. A cez prestávku prišiel za mnou a vyobjímali sme sa. Po zápase sme išli do reštaurácie najesť sa. Bol to krásny deň s mojím milovaným ockom, ktorý ním už nie je.

"Tak tu si." povedal udýchaný Sebastián.
"Čo tu chceš?"
"Hľadám ťa."
"Načo? Aby si mi klamal a robil si so mňa dobrý deň?"
"Prečo si myslíš, že ťa klamem a že si z teba robím srandu?"
"Nepovedz, že to tak nie je."
"Nie není to tak."
"Neklam!" povedala som mu zo zvýšeným hlasom. "Najprv so mnou flirtuješ, potom sa objímaš z Luciou, ktorá je tvoja bývala." skočil mi do rečí. "Prečo sa takto správaš?"
"Lebo som sprostá krava! Preto." otočila som sa a kráčala preč.
"Počkaj." chytil ma za ruku. Pomaly sa otáčam. "Vôbec nie si sprostá krava." vraví, "si krásna, milá, úprimná, zábavná. Rony si naozaj pekná. Z vonku aj znútra."
"Sebastián, nechaj ma!" vybuchla som, " Nemám takýto typ srandy rada." bola som rozhodnutá odísť, od kráčať od neho. Kráčala som, ale zase na mňa zakričal: "Rony." dobehol za mnou, chytil ma za rukou a pritiahol si ma k sebe.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
luna13  9. 3. 2011 20:43
prečítala som to jedným dychom....
2 
fotka
vampiresister666  5. 5. 2011 09:40
@luna13 nápodobne
3 
fotka
tooniickaaa  2. 7. 2011 18:54
och!
Napíš svoj komentár