"Rodičia majú výročie, tak si chcú užiť." povedala Katka.
"Pôjdete večer teda von?" opýtala sa mamina keď sme poprinášali nákup do kuchyne.
"Áno pôjdeme aj za chvíľu ideme."
"Kam?"
"Na ihrisko."
"Zas ideš naháňať loptu? Si nemala byť dievča, ale chlapec."
"Ja za to nemôžem a futbal nejdem hrať."
"Tak načo tam idete?"
"Pozrieť sa na tréning."
"Si celý otec." povedala.
"Neviem prečo spomínaš toho pána, ktorý môže za to, že žijem." povedala som nahnevane. "Povedala som ti, že mojím otcom nie je!"
"Je tvojím otcom a navždy aj bude."
"Nie nebude a ani není!" Vybuchla som a išla do izby. Ľahla som si na posteľ a zavrela som oči.
"Rony môžem?" zaklopala mi Katka na dvere. Prikývla som, že môže. Sadla si ku mne a opýtala sa ma: "Prečo si taká?"
"Aká?"
"Prečo keď spomenie niekto tvojho otca, tak začneš byť na neho zlá?"
"Lebo ja otca nemám a idem na ihrisko. Ideš?"
"Keď si takáto ta nie."
"Fajn, tak čau."
"Ahoj kráska." pozdravil ma Seby. Stretli sme sa pri parku.
"Ahoj." odzdravila som.
"Je to niečo?"
"Som nahnevaná."
"Dúfam, že nie na mňa. Deje sa niečo?"
"Ako som ti včera hovorila o mojom otcovi. Povedala som ti, že ma opustil a že sa o mňa nezaujíma. Nie je to celkom pravda."
"Tak ako to je?"
"Nerada o tom hovorím lebo to bolí. Nie tak ako vtedy,ale aj tak. Mala som 10 rokov keď sa rodičia rozviedli. On odišiel do Anglicka kvôli práci, našiel si novú ženu a mňa nechal tu. Vzdal sa ma. Predtým sme boli parťáci. Chodila som s nim do roboty, na ryby, do lesa na huby, lyžovať sme chodili. Naučil ma hrať futbal a poker. Milovala som ho. Bol naj dôležitejším mužom môjho života, ale keď ma opustil zavrhla som ho. Prestal byť mojím otcom. Posielal mi darčeky, ale nechcela som ich. Neprijala som ich. Dodnes ich mám, ale nikdy som žiaden neotvorila. Posielal mi listy. Nečítala som ani jeden. Snažil sa so mnou skontaktovať, ale ja som nechcela. Od vtedy o ňom nechcem nič vedieť aj keď mi ho každý pripomína a hovorí mi o ňom aký je úspešný v tom čo robí a tak." povedala som mu. "Lenže ja to nechcem vedieť. Vždy keď si na neho spomeniem osmutnem a som na každého hnusná."
"To je pochopiteľné. Chápem ako sa cítiš. Je to ťažké keď niekoho koho si milovala stratíš a všetci a všetko ti ho pripomínajú."
"Naozaj?"
"Naozaj. Síce ja som stratil len psa, ale aj to je bolesť. Po tréningu sa porozprávame. idem sa prezliecť." povedal, keď sme boli už na ihrisku.
Na tráve boli lopty tak som si jednu požičala a kopala som si ju. Pár minút po tom prišli chalani a pár divákov. O niečo neskôr som zahliadla Vladové auto a hneď na to Dominiku, ktorá z neho vystúpila. Rozbehli sme si naproti. Pozdravili sme sa a skočili si do náručia.
"Čo tu robíte?" ostala som, prekvapená.
"Máme pre teba prekvapenie a Katka povedala, že do Blavy nejdete. tak sme prišli sem.
"Som rada a aké prekvapenie?" začala som vyzvedať.
"Vladko ti všetko povie, ale najprv sa musíme porozprávať."pozrela na neho z láskou, nehou a usmiala sa.
"Vladkoooooooo!" rozkričali sa nejaké dievčatá, ktoré sa zúčastnili tréningu a vrhli sa na neho.
"Baby dajte si odchod on je len môj!" pretlačila sa cez ne Dominika a objala Vada načo sa pobozkali.
"Wááááááááu." povedala som.
"Ty poznáš Vlada?" pribehol počas tréningu za mnou Seby.
"Tak to vyzerá." usmiala som sa a dal mi letmý bozk a vrátil sa k tréningu.
Celá som sa rozžiarila od šťastia a lásky, ktorú som cítila.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tooniickaaa
4. 7.júla 2011 11:44
koniec najlepší
Napíš svoj komentár