"No tak neplač." snažila som sa ju utíšiť, aj keď som vedela, že je to márne. Srdce mi trhalo pri pohľade na jej uslzenú a špirálou rozmáčanú tvár. Nechcela som ju nútiť aby mi to povedala na silu. Kľakla som si vedľa nej a objala ju. Nevedela som čo viac mám urobiť, ale asi som nič viac urobiť nemohla.
Po chvíli sa upokojil a povedala: "Tak strašne ho ľúbim. Myslela som si, že je iný. Očividne som sa mýlila."
Nevedela som čo jej mám povedať. Nikdy som nevedela čo v takýchto chvíľach sa ma povedať. Ako ju podporiť.
"Možno to tak ani nemyslel. Je opitý stúplo mu to do hlavy."
"Prečo ho obhajuješ? Nemôžeš byť na mojej strane?"
"Ale ja ho predsa neobhajujem, len mi je ľúto čo sa stalo. Keď vytriezvie porozprávate sa."
"Nemá to zmysel."
"Nehovor tak. Poď von."
"Nemám náladu sa zabávať."
"Chápem tak čo chceš robiť?"
"Choď sa kľudne zabávať. Usporiadala si túto akciu tak by si tam mala byť."
"No a čo? Veď oni sa zabávajú aj bezo mňa."
"A čo Sebastián?"
"Ten to určite pochopí a ak nie tak tento vzťah nemá zmysel. Záleží mi na tebe a teraz ma potrebuješ tak ťa nenechám samu."
"Pre toto ťa milujem." pokúsila sa o mierny úsmev a objala ma.
Prezliekla som sa a zatiaľ čo sa Dominika sprchovala zbehla som na záhradu za Sebym, ktorý práve rozoberal s chalanmi futbal.
"Môžem vám ho na sekundu ukradnúť?" opýtala som sa no na reakciu som nečakala a potiahla ho za ruku.
"Zlatko, deje sa niečo?" opýtal sa z vážnou tvárou.
"Budem s Dominikou potrebuje ma." oznámila som mu. Bol v náladičke tak mu to moc nevadilo. Vzala som čipsi, kofolu a vrátila som sa do izby.

V telke bežal akurát nejaký film. Podľa hercov a deja som zistila, že to je "Ako stratiť muža za 10 dní" či tak nejako sa volá.
"Vieš Rony, už keď som ho videla pred tromi rokmi hrať futbal už sa mi páči." začala Dominika rozprávať. Stíšila som hlas na televízore, aby nás hlasy z telky nerušili a aby som bola plne sústredená na Dominiku. Pokračovala: "Nikdy som si nemyslela, že sa môžem do niekoho zaľúbiť bez toho aby som ho poznala. Milovala som ho a pritom som vedela o ňom len tie informácie čo boli zavesené na nete. Ani pravdivé neboli niektoré ako som sa dozvedela. Písalo sa, že je sukničkár, že strieda baby ako spodné prádlo a podobné nezmysli. Potom som ho vďaka tebe spoznala na tom zápase. Bol ešte krajší, čím viac sme sa stretávali tým som ho mala radšej aj v reálnom svete. Ach Rony kebyže vieš ako ho ľúbim." vzdychla si a slzičky sa jej tisli do očí. "Potom ako si sa odsťahovala sme boli čoraz viac sami dvaja, až sme to raz nevydržali a prejavili si city. Bolo to také zábavné, milé a nevinné. V jeden večer sme boli u neho v byte. Hrali sme karty, počúvali hudbu, pili víno. Nevydržala som byť ticho. Veď vieš aká som keď mám vypité hovorím bez servítky a tak som mu povedala, že ho ľúbim a pochopím ak necíti to isté, ale mýlila som sa. Povedal, že ma má radšej ako ktorúkoľvek kamarátku. Stal sa moju prioritou číslo 1. Nepamätám si čo presne sa už dialo, ale jedno viem bol to ten najkrajší prvý deň s milovaným človekom. Na druhý deň som mala síce okno, ale od vtedy som s Vladkom chodila oficiálne. Bolo to tak krásne až neuveriteľné. Myslela som si, že to tak bude navždy. Lenže asi som chcela až moc veľa." povedala, potom mi povedala ešte o tom čo sa stalo dnes. Ostala som vykoľajená z toho čo mi povedala.

"Klop, klop." ozvalo sa klopanie na dverách a vzápätí vošla do izby Katka., ktorá žiarila šťastím a usmievala sa od ucha k uchu kým nezbadala Dominikinu uslzenú tvár.
"Domči, čo sa stalo?" pribehla k nám a chytila ju okolo ramien.
"Nechám vás aby ste sa porozprávali." pohladila som Dominiku po ruke.
"Nemusíš odísť." snažila sa ma zastaviť Dominika, ale nechcela som im zavadzať.
"Kľudne sa porozprávajte Idem sa pozrieť ako to tam vyzerá." nechcela som zachádzať do podrobností, aby som Dominiku nerozrušila.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
katuska8808  15. 5. 2011 15:55
jaaj, som to mola najskôr pomýlené ale už chápem. Asi sa mi tie mená trochu doplietli. Páči sa mi to, že akú dáš postave povahu taká aj bude a nie že ja ju mením ako počasie Strašne sa mi to páči. Všetko to je ako keby skutočnosť. Dá sa veľmi ľahko do toho vcítiť a to je dobré
Napíš svoj komentár