Ako jeden človek zmení život.=44. časť (Garden párty.-5..Zasa tá sentimentálnosť ://)

"Dominika zaspala." povedala mi Katka, keď prišla von. Ani som si nevšimla kedy prišla. So Sebym sme si hovorili vtipy. Riadne sme sa nasmiali. Už dlho som sa toľko nezasmiala na vtipoch. Alkohol očividne urobil svoje.
"Upokojila sa?"
"Upokojila. Chúďa, tak ju to vzalo. Nemyslela som si, že Vlado je až taká bezcharakterná sviňa." povedala nahnevane. Mykla som len plecami pre istotu, aby som sa nemusela vyjadrovať. Vlada poznám už trochu dlhšie a možno to bolo len kvôli alkoholu.
"Keď mi toto urobí Peťo tak ho zabijem a nebudem chcieť žiadneho chlapa ani vidieť."
"Čo to počujem? Ty a Peťo spolu chodíte?" pridal sa k rozhovoru Seby, ktorý nás do teraz iba nemo počúval.
"Ešte nie, ale iskrí to nie?"
"Iskrí, ale myslel som, že už ste spolu." povedal.
"Nie, nie ešte nie. Musíme sa trochu spoznať."
"Pravda." povedala som.
"Kde vlastne je Vlado?"
"Vidíš, od vtedy čo som bola s Dominikou som ho nevidela. Skúsim mu zavolať."
"To bude zbytočné, mobil ma v kuchyni." povedal Seby.
"Auto tu má?" opýtala sa Katka. Rozbehli sme pred dom, ale až potom sme si uvedomili, že prišiel aj z ostatnými vlakom a nie autom. Začali sme sa rehotať na našej zábudlivej hlúposti. Nie to bolo alkoholom. Určite to bolo alkoholom.
"Dámy čo vy tu porábate?" postavil sa pred nás Peťo keď sa pretackal cez bráničku. Tiahlo z neho ako z liehovaru a tak isto aj Rišo.
"Nevideli ste Vlada?" opýtala som sa ich.
"Práve sme s nim boli. Je v Bosorke na totálku." zapotácal sa Rišo. Našťastie sa ma zachytil inak by bol na zemi.
"Necháva to zapisovať na tvoje meno." povedal Peťo.
"Čooo? To nemysli vážne. Zabijem ho." nazlostila som sa a chcela som ísť do Bosorky a vynadať mu.
"Robí si pi*u." povedal Rišo a tým bonzol môjho milovaného bratrančeka. Katka zobrala Peťa na záhradu zatiaľ čo ja som stále hučala po Rišovi: " Ale aj tak. Čo sa úplne zbláznil?" Neodpovedal mi a odišiel do záhrady pre ďalší alkoholicky nápoj.

"Spať" sme išli až nad ránom. Keď som si išla ľahnúť Vlado ešte neprišiel. Ani som to nevnímala, keďže som bola v takom stave v akom som bola. Mala som čo robiť so sebou. Vlastne si ani nepamätám ako som sa dostala do postele. Mala som okno. Aj to bol slabý výraz skôr balkón.
Dala som si rýchlu sprchu aby som sa trochu prebrala a vytriezvela. Trochu mi to pomohlo uvoľniť sa, ale aj ak som si nevedela na nič konkrétne spomenúť po tom čo ma Peťo vystrašil s tým účtom od Vlada. Pamätala som si len, že sme boli vonku a pili sme. Obliekla som si šortky, tielko a vlasy som si uviazala do copu.

V kuchyni ma čakalo príjemné prekvapenie. Katka s Peťom sedeli pri prestretom stole a o niečom štebotali.
Nepočúvala som ich len som zachytila rôzne útržky z ich rozhovoru:
"Nemyslíš vážne? Neverím, že by si bol toho schopný." alebo "Neverím, že to naozaj povedala."
Obaja ma odzdravili, ale pozornosť mi nevenovali. Čomu som bola aj rada, keďže som bola v stave v akom som bola.
Naliala som si studený džús, zobrala chlebíky, ktoré boli nachystané na stalo a vyšla som na terasu.
Bolo niečo pred dvanástou. Slniečko už hrialo na plné pecky. Na oblohe nebolo ani jedného obláčika. Iba slniečko šľahalo z lúčmi kam dočiahlo. Sadla som si do tieňa, kde bolo aj tak teplo a najedla som sa.

Neviem koľko som tam sedela. Možno minútu, možno hodinu, ale zrazu mi bolo tak sentimentálne. Nevedela som to odôvodniť. Proste sa mi začali hrnúť slzy do očí.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu